Viedeň 19. februára (TASR) - Srbi a kosovskí Albánci sa v pondelok stretnú vo Viedni na prvom kole priamych rozhovorov v rámci rokovaní o budúcnosti spornej juhosrbskej provincie. Stretnutie sa koná v atmosfére, keď takmer všetko poukazuje na budúcu nezávislosť Kosova.
Dve osemčlenné delegácie sa stretnú tvárou v tvár za zatvorenými dverami kongresového centra Palais Daun-Kinsky z 18. storočia. Stretnutiu bude predsedať rakúsky diplomat Albert Rohan, zástupca hlavného sprostredkovateľa, vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho. Tlačová konferencia je plánovaná na utorok o 13.00 h.
Stretnutie, odložené o mesiac kvôli smrti kosovského prezidenta Ibrahima Rugovu z 21. januára, je prvé od novembra 2005, keď Bezpečnostná rada OSN poverila fínskeho exprezidenta Ahtisaariho, aby sprostredkoval dohodu o prevažne Albáncami obývanej provincii.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu. Aliancia svojou prvou "humanitárnou" vojenskou akciou zasiahla do eskalujúceho konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality voči civilistom.
Takmer sedem rokov po konflikte Kosovo zostáva jedným z najtvrdších diplomatických orieškov v Európe.
S cieľom zblížiť obe strany sa prvé stretnutie politikov na strednej úrovni a poradcov nebude venovať horúcej téme štatútu, ale decentralizácii provincie, ktorou má zostávajúcich asi 100.000 Srbov získať väčšie právomoci v oblastiach, kde žijú. Kosovskí Srbi - asi tretina predvojnovej populácie - žijú v izolovaných enklávach pod ochranou mierovej jednotky KFOR.
"Chceme, aby stretnutie prelomilo ľady, aby sa obe strany spojili na riešení témy, kde očakávame konkrétne výsledky," povedal európsky diplomat blízky Ahtisaariho tímu.
Ahtisaari vyhlásil, že si želá rýchly pokrok v praktických otázkach. "Musíme sa rýchlo dostať k praktickým otázkam, nie len diskutovať, plnenie ktorých noriem bude vynucované, ale aj ako budú riešené úplne konkrétne otázky," povedal v rozhovore pre fínsky denník Hufvudstadbladet.
Asi 90 percent dvojmiliónovej populácie Kosova tvoria etnickí Albánci, ktorí trvajú na nezávislosti. Kosovo má bohaté pravoslávne náboženské dedičstvo a pre Srbov má takmer mýtický význam.
Žiadna zo strán od vojny neustúpila a podľa diplomatov je minimálna šanca na dosiahnutie dohody. "Ideálnym riešením by bolo zorganizovať stretnutie lídrov a oni podpíšu dojednanú dohodu," povedal európsky diplomat. "Ale vieme, aká je pravdepodobnosť, že sa tak stane," dodal.
Frustrácia Albáncov z politického a ekonomického vákua vyvolala sporadické násilnosti proti Srbom a misii OSN. Mocnosti hovoria, že dohodu chcú do konca roka 2006.
Kosovskí Albánci, ktorí sa cítia byť pánmi na svojom majetku, nemajú chuť na kompromisy. Na druhej strane Srbsko tvrdí, že oddelenie Kosova by bolo porušením medzinárodného práva. Belehrad si chce udržať aspoň formálnu kontrolu nad Kosovom a ponúka provincii širokú autonómiu v rámci formulky "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Západní diplomati však uznávajú, že nezávislosť je jediný realistický výsledok.
Kontaktná skupina pre Kosovo v januári vyzvala Belehrad, "aby mal na pamäti, že riešenie musí byť prijateľné pre obyvateľov Kosova".
Británia bola otvorenejšia a prostredníctvom svojho popredného diplomata vyhlásila, že Kosovo by mohlo nezávislosť dostať, ak tamojší Albánci preukážu dostatočnú demokratickú zrelosť. Postoj Londýna vyvolal odmietavé reakcie Belehradu.
"Nie je žiadnym tajomstvom, že veľká väčšina Kosovčanov je za nezávislosť," povedal 7. februára John Sawers, politický riaditeľ britského ministerstva zahraničných vecí. Udalosti, ktoré viedli k náletom NATO z jari 1999, nechávajú len "obmedzenú škálu možností," povedal Sawers agentúre Reuters s odkazom na desaťročie represií belehradského režimu Slobodana Miloševiča voči kosovským Albáncom.
Diplomati hovoria, že udelenie nezávislosti Kosovu by mohlo byť podmienené ústupkami voči Srbom a zárukou ochrany ich kultúrneho dedičstva, ktorú by garantoval orgán EÚ a rozšírený mierový mandát NATO.
Zatiaľ nie je jasné kedy - a či vôbec - Ahtisaari do Viedne pozve hlavných politických lídrov, ktorí sa po prvý raz od konfliktu a zatiaľ naposledy stretli v októbri 2003 vo Viedni. Akciu - išlo viac o "sedenie v jednej miestnosti" ako o rozhovory - bojkotoval vtedajší kosovský premiér.
