Rím 5. marca (TASR) - Bývalý predseda haagskeho tribunálu Antonio Cassese ostro kritizoval hlavnú prokurátorku Carlu del Ponte za príliš veľa verejných vyjadrení, ktoré poskytla pred procesom s juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom.
"Všetky vyhlásenia pani del Ponte pred pojednávaniami, v ktorých vykrikovala, že má nezvratné dôkazy o Miloševičovej vine, mu umožnili využiť tribunál ako politickú tribúnu," povedal Cassese v rozhovore pre taliansku agentúru ANSA.
Cassese, ktorý v rokoch 1995-99 pôsobil ako prvý predseda Medzinárodného trestného tribunálu (ICT) pre bývalú Juhosláviu a Rwandu, vyslovil kritiku na adresu Carly del Ponte a USA tri týždne po otvorení procesu s Miloševičom 12. februára. Miloševič čelí obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas konfliktov v Chorvátsku, Bosne a Kosove. Bosnianska žaloba obsahuje aj obvinenia z genocídy.
Cassese - momentálne profesor medzinárodného práva na univerzite Alfieri vo Florencii - vyjadril presvedčenie, že tribunál až doteraz fungoval dobre. Zároveň ale vyslovil obavy, že počas veľkých procesov sa ICTY mení na politickú tribúnu. "To robí Miloševič a rovnaké tendencie má niekedy aj Carla del Ponte," skonštatoval.
"Toto vytvára nepokoj a škodí tribunálu. Spravodlivosť sa nenaplňuje vyhláseniami pre médiá. Musím povedať, že je to pani del Ponte, ktorá s tým začala," dodal profesor.
V súvislosti so žalobou Cassese zdôraznil, že švajčiarska prokurátorka "bude musieť dokázať nielen to, že Miloševič fakticky riadil zločiny páchané jeho podriadenými, ale že dotyční - vrátane (bývalých bosnianskosrbských lídrov) Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča - boli naozaj jeho podriadenými".
Na otázku, týkajúcu sa skutočnosti, že niektorí Miloševiča považujú za obetného baránka alebo obeť, Cassese odpovedal, že "tieto osoby majú pravdu, čo sa týka málo korektného spôsobu, akým bol Miloševič vydaný haagskemu tribunálu".
ICTY v máji 1999 okrem Miloševiča, v tom čase prezidenta JZR, obžaloval aj štyroch ďalších predstaviteľov jeho režimu, ktorí zostávajú na slobode. Podľa Cesseseho "ak chcú byť Američania koherentní voči sebe a ak veria v spravodlivosť, musia vyvíjať tlak na to, aby boli súdení všetci piati".
"V podstate išlo o obchod. Američania vyvíjali politický tlak v duchu: nedáme vám peniaze, ak nám nedáte Miloševiča," uzavrel Cassese.
Miloševiča, ktorý bol od 1. apríla 2001 v belehradskom väzení, do Haagu vydali na základe rozhodnutia srbskej vlády koncom júna, krátko pred uplynutím termínu, ktorý dal Washington Belehradu na podniknutie krokov k spolupráci s tribunálom. Krátko po Miloševičovom vydaní sa konala medzinárodná darcovská konferencia pre Juhosláviu.
