Brusel 17. februára (TASR) - Vyše polovica Európanov by chcela mať dve alebo viac detí, no vzhľadom na obavy z budúcnosti a veľké výdavky súvisiace s výchovou ich majú menej. Vyplynulo to zo štúdie, ktorej výsledky dnes zverejnila Európska komisia.
Štúdia sa uskutočnila v rámci projektu DIALOG na základe údajov od 30.000 respondentov zo 14 európskych krajín týkajúcich sa početnosti rodín a demografických zmien.
Výsledky potvrdili, že v priemere pretrváva orientácia na model dvojdetnej rodiny. Ukázali sa však rozdiely medzi želaným a skutočným počtom detí najmä na Cypre, v Poľsku, Fínsku, Estónsku, Litve, Maďarsku a Holandsku. V Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku a Česku sa zaregistroval pokles želaného počtu detí na menej než dve. Naopak v Poľsku, či na Cypre by si značný počet respondentov želal mať tri a viac detí. V prípade Poľska to uviedlo 34 percent žien.
Zo štúdie vyplynulo, že prepojenie manželstva a rodiny stráca na význame. Hoci väčšina respondentov uviedla ako preferovanú formu mať deti v manželstve, zvyšuje sa počet detí rodiacich sa nezosobášeným párom. Len na Cypre, v Taliansku a Poľsku sú ženy pri pôrode zriedka slobodné. Spolužitie bez detí je však čoraz viac rozšírené najmä v Holandsku, Nemecku a Česku. Rovnako sa zvyšuje počet rozvedených párov, existujú však veľké rozdiely medzi krajinami - od 13 percent v Taliansku po 51 percent vo Fínsku. Len veľmi málo respondentov (asi tri percentá) uprednostňuje žiť úplne osamote. Výnimkou sú Nemci (13 percent).
Medzi krokmi, ktoré by respondenti uvítali v rámci rodinnej politiky, dominuje lepšia finančná podpora od štátu a flexibilnejší pracovný čas. Veľmi silné zostáva aj želanie dokázať skĺbiť rodinu so zamestnaním. Asi 75 percent žien uviedlo, že starostlivosť o domácnosť leží len na ich pleciach. Platí to najmä pre Rakúsko a Maďarsko.
Z hľadiska hodnôt je na prvom mieste harmonické partnerstvo, pričom výnimku tvorí Maďarsko (dostatok financií) a Poľsko (poskytnutie istoty blízkym). Z mnohých krajín sa ocitol na druhej priečke dostatok finančných prostriedkov nasledovaný spokojnosťou v práci. Poliaci pripisujú bývaniu v peknom dome rovnakú dôležitosť ako harmonickému vzťahu.
V starostlivosti o starých ľudí by sa mala podľa výsledkov najviac angažovať spoločnosť prostredníctvom rôznych inštitúcií a služieb. Tvrdia to najmä Rakúšania a Slovinci, zatiaľ čo Poliaci a Rumuni sú presvedčení o tom, že je to do veľkej miery aj úloha detí. Nemyslí si to však značná časť Fínov. Bývať s rodičmi pokročilého veku je nie vždy žiaduce. Predovšetkým obyvatelia Rumunska, Poľska a Litvy sú pripravení zobrať si k sebe rodičov v prípade potreby. V starobe by však respondenti pred domovom dôchodcov uprednostnili bývanie doma s pomocou ďalšej osoby. Domovy dôchodcov preferujú najmä Rakúšania, Nemci a Slovinci.
Vo všetkých 14 krajinách by respondenti uvítali možnosť odísť do dôchodku pred dosiahnutím 60. roku. Slovinci by tak chceli urobiť už ako 52-roční, Česi o tri roky neskôr. Len málo opýtaných (najmä Holanďania) by chcelo pracovať aj po 65 roku veku. Najmenší záujem majú Slovinci.
Prieskum sa uskutočnil v Belgicku, Slovinsku, Česku, Taliansku, Holandsku, Nemecku, Fínsku, Estónsku, Litve, Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku a na Cypre.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pel
