Štrasburg 15. februára (TASR) - Rómska populácia čelí v mnohých krajinách značným prekážkam, ktoré Rómom bránia uplatňovať si svoje základné práva. Vyplýva to zo záverečnej správy o situácii v oblasti ľudských práv populácie Rómov a Sintov, ktorú dnes zverejnil komisár Rady Európy pre ľudské práva Álvaro Gil-Robles.
Rómovia žijú podľa správy takmer vo všetkých členských krajinách Rady Európy, pričom dovedna ich je asi desať miliónov. Vo väčšine štátov, ktoré komisár navštívil, musia čeliť veľkým prekážkam v mnohých oblastiach. Gil-Robles v dokumente zdôrazňuje, že "dlhá história pokračujúcej diskriminácie a perzekúcie, ktorú zažívajú Rómovia, sa musí konečne skončiť".
Správa zahŕňa prípady porušovania základných ľudských práv v jednotlivých krajinách a obsahuje tiež odporúčania pre odstránenie ich diskriminácie v otázke bývania, vzdelávania, zamestnania, zdravotnej starostlivosti a zaobchádzania úradov s Rómami. Správa vyzýva úrady, inštitúcie, ako aj rómsku komunitu na spoluprácu v záujme prijatia opatrení potrebných pre zaistenie rešpektovania ľudských práv v prípade komunít Rómov či Sintov.
V kapitole venovanej bývaniu sa spomína aj návšteva expertov na Slovensku v roku 2003, počas ktorej zavítali do rómskej osady pri Zborove, kde ľudia žili prevažne v chatrčiach bez prístupu k základnej infraštruktúre, vrátane tečúcej vody, elektriny či dopravy. Podľa vyjadrení miestnych obyvateľov je osada obývaná vyše sto rokov, no pre poskytnutie pomoci s cieľom presťahovať obyvateľstvo z osady sa urobilo veľmi málo. Slovenské úrady medzitým oznámili, že v Zborove sa stavia 110 obecných nájomných bytov a vláda prijala tiež dlhodobú stratégiu zameranú na riešenie problémov s bývaním, ktorému čelia komunity vylúčené zo spoločnosti.
Slovensko sa uvádza tiež v kapitole týkajúcej sa diskriminácie vo vzdelávaní, nerovného prístupu a segregovaného vzdelávania. Gil-Robles uvádza, že v niektorých slovenských regiónoch je 80 percent rómskych detí umiestňovaných do špeciálnych školských zariadení, len tri percentá sa dostanú aj na strednú školu a len osem percent študuje na učňovských školách. Hoci slovenské úrady zdôrazňujú, že slovenský školský systém nezahŕňa žiadne etnicky orientované školy, priznávajú, že takéto špeciálne školy sa zriaďujú najmä v regiónoch s vysokou koncentráciou rómskej populácie.
Slovenská vláda prijala v roku 2004 plán integrovaného vzdelávania rómskych detí a mládeže, vrátane stredoškolského a vysokoškolského stupňa. Dokument tiež stanovuje opatrenia, ktoré treba prijať pre vytvorene podmienok pre integráciu sociálne hendikepovaných detí a mládeže a navrhuje riešenia týkajúce sa umiestňovania rómskych detí v špeciálnych školách. Slovenské úrady tiež pracujú na príprave učebných osnov výučby rómskeho jazyka a literatúry, ako aj rómskych reálií.
Gil-Robles konštatuje, že venoval mimoriadnu pozornosť obvineniam z nútenej sterilizácie rómskych žien a dievčat v niektorých krajinách, vrátane Slovenska. Na základe dostupných informácií zistil, že k takýmto prípadom naozaj dochádzalo najmä na východnom Slovensku bez toho, aby žena k tomu dala súhlas. Nepotvrdilo sa, že by sa tak konalo na základe aktívnej alebo organizovanej vládnej stratégie. Slovenská vláda je však podľa Gil-Roblesa zodpovedná za tieto prípady, pretože nedokázala prijať adekvátnu legislatívu a zabezpečiť primeraný dohľad nad takýmito praktikami, hoci obvinenia z nútenej sterilizácie sa objavili už v 90. rokoch.
Slovenské úrady po prešetrení prípadov dospeli k záveru, že všetky sterilizácie vykonané v kontrolovaných zariadeniach sa uskutočnili v súlade so zákonom platným v danom čase. Zistili sa však určité nedostatky v legislatíve týkajúcej sa zdravotnej starostlivosti a administratívneho procesu pri získavaní súhlasu pacientky pre vykonanie sterilizácie. Nedostatky však mali všeobecný charakter a nezakladali sa na etnickom princípe.
V kapitole zameranej na rasovo motivované násilie komisár uvádza, že počas svojej návštevy Slovenska v roku 2001 dostal informácie o mnohých prípadoch týkajúcich sa rasovo motivovaného násilia a neprimeraných zákrokov polície voči rómskej komunite. Počas následnej návštevy v roku 2003 sa zistilo, že situácia pretrváva. Správa uvádza, že v roku 2002 došlo k 109 prípadom rasovo motivovaných útokov. Obavy pretrvávajú v súvislosti s policajným zastrašovaním a zlým zaobchádzaním počas vypočúvania najmä príslušníkov rómskej komunity.
V oblasti týkajúcej sa azylových procedúr a kolektívneho vyhosťovania Gil-Robles upozorňuje, že v prípadoch, keď žiadajú o azyl viaceré osoby z jednej krajiny, často dochádza ku kolektívnemu vyhosťovaniu. Stáva sa tak na základe argumentu, že uchádzači prichádzajú z bezpečnej krajiny. Správa uvádza prípad Čonka v. Belgicko, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozhodol, že Belgicko porušilo práva, keď vyhostilo skupinu štyroch slovenských rómskych uchádzačov o azyl.
Skutočnosť, že veľký počet Rómov z niektorých štátov, vrátane Slovenska, žiada o azyl v zahraničí - hoci vo väčšine prípadov neúspešne - je dôkazom potreby vytvorenia takých podmienok v krajinách pôvodu, aby sa Rómovia necítili nútení tak konať. Podľa Gil-Roblesa by štáty, v ktorých žiada o azyl veľa Rómov, mali zvážiť spôsoby poskytnutia podpory krajinám pôvodu s cieľom zlepšiť životné podmienky Rómov a iných znevýhodnených menšín.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pel
