ím bolo podľa neho porušené právo na súkromie a navyše musel na následky lustračného zákona v roku 1992 odísť zo zamestnania v štátnej správe.
Súd dospel k záveru, že Slovensko v jeho prípade porušilo dohodu o ľudských právach, v článkoch, ktoré sa dotýkajú dĺžky súdneho pojednávania, a právo na rešpektovanie súkromného života. Súd neriešil, či sa Turek objavil na zoznamoch ŠtB oprávnene alebo nie.
Turek sa obrátil najprv na československý súd, neskôr sa jeho prípadom zaoberal súd v Košiciach. Ako jednej zo strán mu však Slovenská informačná služba a následne súd odmietli sprístupniť niektoré dokumenty, ktoré sa jeho zaevidovania ako agenta ŠtB týkali. Tým bolo podľa súdu porušené jeho právo na rovnosť.
Celý proces s ním trval viac ako 7 rokov, čo je podľa súdu na dvojstupňový systém súdnictva veľmi veľa. Tým, či mu bola spôsobená ujma pre registráciu vo zväzkoch, sa súd nezaoberal.
Turek pred súdom tvrdil, že s agentmi ŠtB sa stretol proti svojej vôli na cestách v zahraničí v 80. rokoch. Nikdy im vraj neodovzdal žiadne utajené informácie.
(r, čtk)
