New York 14. februára (TASR) - Otázka Kosova bola dnes, krátko pred rokovaniami o budúcom štatúte spornej juhosrbskej provincie, na programe zasadania Bezpečnostnej rady OSN.
Srbský prezident Boris Tadič vo svojom vystúpení zdôraznil, že Kosovo a práva tamojších Srbov nemôžu byť predmetom handlovania. Zároveň dodal, že Belehrad je pripravený na politický kompromis a vyrokované riešenie pre provinciu.
Podľa Tadiča politická platforma Belehradu poskytuje pre Kosovo možnosť dosiahnuť riešenie rokovaním, bez jednostranných zmien medzinárodne uznaných hraníc a politickej destabilizácie.
Tadič privítal prítomnosť "legitímneho zástupcu albánskeho ľudu z Kosova v delegácii" šéfa Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sörena Jessena-Petersena. V súvislosti s prítomnosťou kosovského premiéra Bajrama Kosumiho zároveň varoval, že "by bolo veľmi nebezpečné, ak by jeho dnešná prítomnosť bola považovaná ako prejudikovanie" výsledku procesu rozhovorov o štatúte.
Kosumi bol na zasadanie BR OSN pozvaný ako hosť s tým, že nevystúpi. Zasadanie BR, ktorá pravidelne hodnotí situáciu v provincii, bolo prvým za účasti kosovského lídra.
Jessen-Petersen vo svojom príhovore vyhlásil, že otázka štatútu nemôže v Kosove nahradiť požadované štandardy v oblastiach politického a verejného života. Splnenie štandardov musí byť zásadné, nie len symbolické, povedal.
Podľa šéfa UNMIK proces riešenia otázky budúceho štatútu Kosova prináša nádej pre albánsku väčšinu a obavy kosovským Srbom. Jessen-Petersen vyzval kosovských Srbov, aby sa zapojili do práce inštitúcií v provincii, centrálnych aj lokálnych. Ako dodal, Belehrad by ich k tomu mal povzbudzovať.
Jessen-Petersen vyjadril nádej, že vyriešenie otázky štatútu umožní obyvateľom Kosova nechať minulosť za sebou a vydať sa na cestu k euroatlantickej rodine národov.
Ruský veľvyslanec pri OSN Andrej Denisov vyhlásil, že riešenie kosovskej otázky spočíva v rezolúcii BR číslo 1244 a v princípoch kontaktnej skupiny.
Pri hľadaní riešenia kosovskej otázky sa nesmú využívať dvojaké metre, keďže toto riešenie bude mať vplyv na iné krízové oblasti vo svete, uviedol Denisov. Kosovská situácia nie je jedinečná a jej riešenie musí byť univerzálne, vyhlásil ambasádor.
Denisov zdôraznil, že pri realizácii kľúčových štandardov nedošlo v Kosove k žiadnemu pokroku - osobitne pokiaľ ide o štandardy v oblasti práv menšín. Veľvyslanec vyzval kosovských lídrov na zintenzívnenie úsilia o splnenie štandardov. Ako povedal, pokrok v tejto oblasti ukáže, že kosovskí lídri sú pripravení poskytnúť záruky pre zaistenie demokratickej a multietnickej spoločnosti, v ktorej môžu mať všetky komunity bezpečný a slušný život.
Kosovo, oficiálne súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO na vtedajšiu Juhosláviu, ktorými aliancia zasiahla do konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu obviňovanými z brutality proti civilistom.
Etnickí Albánci, ktorí tvoria asi 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie, trvajú na nezávislosti, čo však srbská strana odmieta. Belehrad si chce udržať aspoň formálnu kontrolu nad provinciou, ktorú Srbi považujú za kolísku svojej štátnosti. Belehrad pre Kosovo navrhuje riešenie "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť".
Prvé priame rozhovory medzi zástupcami Belehradu a Prištiny v rámci rokovaní o štatúte sa majú uskutočniť 20. a 21. februára vo Viedni. Spojenými národmi sprostredkované rokovania vedie bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari.
