FOTO |
Dva mesiace pred narodením Mirka sa dozvedela, že bude mať dieťa s poruchou mozgu. Bola to jedna z právd, s ktorou sa musela vyrovnať. Ale nerezignovala. "Predstavte si telíčko ako handrový panák! Lámal sa mi v náručí," spomína Lenka Pocklanová.
Jej syn má dextrokardiu, srdiečko posunuté doprava, problém s očami, ekzém, je epileptik, astmatik. V týchto dňoch leží v banskobystrickej nemocnici po ortopedickom chirurgickom zákroku. Upravovali mu zdeformované chodidlá.
Lenka je s ním. A opäť, aby to finančne zvládla, platí len za pobyt. Na strave, ako vždy, šetrí. Nemohla nechať ďalších dvoch bez peňazí, ani prázdnu chladničku. Tomáš s Lukášom sú vo veku, keď jedia za troch.
Býva v novom byte v Brezne, stojí ju však mesačne sedemtisíc korún. Akokoľvek kalkuluje, nevie sa vymotať z dlžôb. Internáty pre chlapcov, ktorí študujú v Banskej Bystrici, musela odrieknuť, denné dochádzanie vyjde lacnejšie.
Na deti je sama. Veď o seba je zvyknutá starať sa odmalička. "Moja mama nás s bratom dvojčaťom po rozvode opustila. Nechala nás tak, či to otec zvládne, čo z nás vychová, ako si poradí, keď ochorieme. Vôbec sa nestarala. Nepochopím to. Ja by som za tých svojich troch kráľov aj dýchala."
Lenkin syn Mirko bol podľa lekárov dieťa, od ktorého nemožno očakávať žiadne pokroky. To, že dnes dokáže chytiť vec alebo nepadá do sedu, je jej zásluha.
"Cvičili sme Vojtovou metódou. Kričal od bolesti, ja som plakala. Mal poskracované šľachy, vetché svalstvo. Nevedel používať ruky. Dnes, aj keď sa nedokáže sám najesť lyžicou, drobné kúsky jedla si dá do úst. Posadí si na prst sitko z umelej hmoty a nad hlavou ho roztočí ako žonglér."
Mirko hovorí očami. Podľa lekárov deti s takým postihnutím nemajú dlhý život. "No a čo teraz, mám mu počítať dni?! Náš ortopéd ma napríklad od operácie nôh nepriamo odhováral. Vraj, načo, keď nechodí. Ako keby bol taký človek len do šrotu. V Bystrici sa k operácii postavili jednoznačne a bez výhrad. Napokon, ide aj o to, aby som ho mohla normálne obúvať. Potom nás čaká rehabilitácia a v marci začneme s ďalším cvičením. Tento raz Botovou metódou."
Mirko pôsobí ako mysliace dieťa. Niekedy sa potmehúdsky usmeje, až má mama pocit, že si z ostatných mlčaním robí dobrý deň. Lenka tvrdí, že je v podstate šťastná, vyrovnaná žena.
"Niekedy sa však pýtam, či to nie je na jedného priveľa. Prečo už osud neposunie z môjho trápenia aj trochu bokom? Asi som trestaná za hriechy rodičov," hovorí.
Nikomu nepraje nič zlé, len nech nikto neubližuje im. Chváli dvoch starších synov. Najväčšiu radosť jej robia výsledkami v štúdiu. Lukáš chce byť architektom. Keď vidí, že mama má toho dosť, utešuje ju: "Vydrž, raz ti postavíme dom s bazénom."
ALŽBETA KYSELOVÁ