Ženeva 5. marca (TASR) - Vyšetrovanie vyplatenia "obrovských súm" pri odkúpení dlhu Angoly voči Ruskej federácii (RF) v roku 1996 smeruje k vysokopostaveným ruským politikom, blízkym k okoliu bývalého prezidenta RF Borisa Jeľcina. Na tejto stope pracujú ženevskí vyšetrovatelia rozsiahlej aféry predaja zbraní do Angoly, známej aj pod názvom Angolagate, uvádza v dnešnom čísle švajčiarsky denník Le Temps.
Švajčiarski vyšetrovatelia podozrievajú niektorých členov okolia bývalého prezidenta RF Borisa Jeľcina, medzi nimi napríklad aj bývalého riaditeľa prevádzkovo-hospodárskeho odboru prezidentskej administratívy v Kremli Pavla Borodina. Mali zohrať aktívnu úlohu v operácii, v dôsledku ktorej sa prerozdelilo 750 miliónov dolárov niekoľkým ruským a angolským vysokopostaveným činiteľom prostredníctvom švajčiarskych bánk. "Nebudem komentovať osoby v doterajšom priebehu vyšetrovania, ale ide o ľudí, ktorých už poznáme," pripustil ženevský generálny prokurátor Bernard Bertossa.
Bankár Vitalij Malkin, ktorý figuroval medzi 10 najbližšími "oligarchami" k jeľcinovej moci, mal, podľa francúzskej i švajčiarskej tlače, povolenie na výber z účtu v banke UBS. Účet bol na meno nastavenej spoločnosti s názvom Abalone Investment Ltd a číslo účtu bolo CO-101436. Účet slúžil ako miesto, na ktoré prichádzali finančné prostriedky pochádzajúce z operácie na odkúpenie dlhu. Peniaze potom z účtu odchádzali ku konečným adresátom pomocou komplikovaného systému, uvádza Le Temps. Banka UBS sa nechcela vyjadriť k týmto faktom, ale zdroj blízky banke naznačil, že banka je "v kontakte s kompetentnými orgánmi".
Vitalij Malkin bol údajne akcionárom spoločnosti Abalone po boku dvoch hlavných obvinených v afére Angolagate - francúzskeho obchodníka so zbraňami Pierra Falconeho a miliardára pôvodom z bývalého ZSSR Arkadija Gajdamaka. Podľa výsledkov predbežného ženevského vyšetrovania aféry Angolagate bol práve A. Gajdamak poverený "prerozdelením" financií medzi ruských a angolských činiteľov.
Tandem Falcone-Gajdamak je v centre záujmu aj francúzskych vyšetrujúcich sudcov, zaoberajúcich sa aférou predaja zbraní do Angoly v prvej polovici 90. rokov. Francúzske médiá ju nazývajú Falconeho aféra, alebo Angolagate. Zbrane sa predávali v prospech angolskej vlády prezidenta Josého Eduarda Dos Santosa.
Odkúpenie angolského dlhu si údajne vyžiadalo aj intervenciu vtedajšieho viceministra ruského ministerstva financií Andreja Vavilova. V rokoch 1995-96 Andrej Vavilov zastupoval RF na rokovaniach s Angolou. V súčasnosti stojí A. Vavilov na čele istej ropnej spoločnosti a je aktívny aj vo finančnej sfére, uvádza Le Temps.
Generálna prokuratúra RF a guvernér Centrálnej banky RF v súčasnosti obviňujú A. Vavilova, že počas svojho pôsobenia na ministerstve financií umožnil "stratu" stámiliónov dolárov v operáciách na odkúpenie dlhov Indie aj Ukrajiny. Bývalý viceminister sa bránil, že neurobil nijakú chybu.
Podľa nemenovaného znalca tohto prípadu, odkúpenie dlhu za 1,5 miliardy dolárov namiesto piatich miliárd, poslúžilo údajne na financovanie predvolebnej prezidentskej kampane na znovuzvolenie Borisa Jeľcina v roku 1996. Vyšetrovatelia chcú zistiť, či aj organizátori odkúpenia dlhu mohli sami priamo získať vysoké sumy z celej akcie.
Približne 750 miliónov dolárov je v rámci tejto aféry stále zablokovaných v Ženeve, podotýka Le Temps.
