storočia, Jany z Arku, ktorú v roku 1431 upálili pre kacírstvo.
Na hranici, na ktorej iba 19-ročnú Janu z Arku upálili, objavili niekoľko pozostatkov. Tím 18 expertov plánuje uskutočniť analýzy testov na určenie, či pozostatky, vrátane kosti z rebra a časti pokožky, patria jej. Pozostatky zozbierané neznámou osobou ležali nedotknuté v jednej lekárni do roku 1867.
Výsledky genetických testov, ktoré budú prebiehať šesť mesiacov, by mohli znamenať prevrat v skúmaní ďalších pozostatkov významných historických osobností. Nebudú však schopné s určitosťou potvrdiť, či naozaj ide o pozostatky slávnej hrdinky. Experti totiž nedisponujú jej vzorkou DNA, ktorú by potrebovali na porovnanie, uviedol Philippe Charlier z Raymond-Poincareocej v meste Garches západne od Paríža. Ako však dodáva, testy s "absolútnou istotou" potvrdia skutočnosť, ak pozostatky nepatria Jane z Arku.
Výskum bude značne komplikovaný. Ako uviedol Charlier, Janu upálili 30. mája v roku 1431 až trikrát. Príčinou jej smrti bolo udusenie dymom. Pri druhom upálení oheň nepohltil úplne jej vnútorné orgány. Po treťom pálení sa okrem jej popola na hranici podľa doterajších záznamov nezachovalo nič. Asi 15-centimetrová kosť z rebra je obalená čiernou hmotou a podľa Charliera je "pozoruhodne dobre zachovaná".
Janu z Arku obvinili z kacírstva a bosoráctva a upálili na hranici po tom, ako stála na čele Francúzov počas niekoľkých víťazstiev nad Angličanmi v storočnej vojne. Negramotné dievča z Lorraine na východe krajiny tvrdilo, že počuje hlasy troch svätcov, ktorí jej hovoria, aby oslobodila Francúzsko od Angličanov. V roku 1909 ju pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavenú a pápež Benedikt XV. ju vyhlásil za svätú v roku 1920.
