Varšava 13. februára (TASR) - Poľský prezident Lech Kaczynski zvažuje rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb. Informovala o tom dnes agentúra PAP s odvolaním sa na zdroje vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Svoje rozhodnutie by mal zverejniť ešte dnes večer, uviedol Maciej Lopinski z prezidentskej kancelárie.
Podľa prezidenta dnes uplynie termín, do ktorého môže parlament rozpustiť. Dôvodom je skutočnosť, že parlament nestihol do konca januára schváliť rozpočet na tento rok, ktorý mal byť pripravený na podpis prezidenta. Prezident Lech Kaczynski tak má dva týždne na rozhodnutie. Vládnuca strana PiS však doteraz tento scenár označovala za nepravdepodobný.
Špekulácie o možných predčasných voľbách a predlžovaní politickej nestability už oslabili poľský zlotý voči euru o 0,4 percenta.
Pred desiatimi dňami došlo k podpisu paktu stability medzi vládnucou PiS a menšími opozičnými stranami, ktorý mal pre vládnucu PiS zabezpečiť "trvalú väčšinu v parlamente". Ako vtedy vyhlasoval líder PiS Jaroslaw Kaczynski, strany tak mohli žiadať od prezidenta, aby nerozpustil parlament.
PiS podpísala pakt stability s menšími stranami - Sebaobranou a Ligou poľských rodín (LPR), čím získala potrebnú podporu a po týždňoch tak ukončila parlamentnú krízu. Väčšina pozorovateľov politickej scény sa vtedy zhodovala na tom, že podpis paktu zachránil Poľsko pred predčasnými voľbami.
Poľská vládnuca strana (PiS) chce podľa ďalších správ prelustrovať vyše 100 tisíc osôb. Okrem vysokých štátnych úradníkov chce pod lustrácie zahrnúť aj vysokoškolských učiteľov, novinárov verejnoprávnych médií a všetky právnické profesie. Vyplýva to z navrhovaných zmien lustračného zákona. Informovala o tom vo svojom dnešnom vydaní Gazeta Wyborcza.
Autorom návrhu je poslanec PiS Arkadiusz Mularczyk. V súlade s avizovanými zmenami chce PiS zlikvidovať Lustračný súd. Ten podľa PiS pracoval pomaly a jeho výroky neboli jednoznačné. Vládol právny chaos, nakoľko existovalo niekoľko definícií tajného spolupracovníka bývalej Štátnej bezpečnosti (SB).
Zmena lustračného zákona si súčasne vyžiada aj zmenu prístupu k archívom SB, zástupcovia PiS však neuviedli žiadne podrobnosti. V súčasnosti majú prístup k archívom poškodení bývalou SB, historici a publicisti.
Podľa návrhu by sa mali zrušiť lustračné osvedčenia, ktoré by mal nahradiť výpis z archívu Inštitútu národnej pamäti (IPN). Ten by zverejňoval len obsah samotných zložiek z archívu. Bez toho, že by dospel k záveru, či bol niekto tajným spolupracovníkom alebo nie. IPN by mala len opísať údaje uvedené v archívoch, t.j. dátum začiatku a dĺžku spolupráce, v čom spočívala a koho spolupracovník udával. Rovnako aj to, či bola spolupráca vynútená, napríklad vydieraním. V takom prípade by bol zodpovedný funkcionár SB trestne stíhaný.
Lustračné osvedčenie v súčasnosti predkladá prezident, premiér, ministri, poslanci, starostovia a šéfovia verejnoprávnych médií. Hovorca verejného záujmu sa pritom môže v prípade podozrenia obrátiť na Lustračný súd. Ten môže osobu označiť za tajného spolupracovníka v prípade splnenia piatich podmienok: ak bola spolupráca vedomá, tajná, v rámci operačných postupov, reálna a niekomu poškodila. Držiteľovi falošného lustračného osvedčenia hrozí desaťročný zákaz výkonu verejných funkcií.
Návrh pritom nepredpokladá tresty za spoluprácu s bývalou SB. Prípadné rozhodnutie o prepustení zamestnanca bude záležať výlučne od zamestnávateľa.
