Sejdiu (54) tak nahradí ikonu albánskeho hnutia za nezávislosť Kosova od Srbska, Ibrahima Rugovu, ktorý 21. januára podľahol rakovine pľúc.
Nový kosovský prezident, profesor práva na univerzite v Prištine, bol medzi tisíckou etnických albánskych pracovníkov v rezorte školstva, ktorých srbské úrady v roku 1991 prepustili po zrušení autonómie Kosova Slobodanom Miloševičom. V tom istom roku založil Rugova LDK, členom ktorého je F. Sejdiu od samého začiatku. Základom politiky LDK bolo pasívne nenásilné hnutie za nezávislosť, budovanie systému školstva a zdravotníctva a získanie daní od rozsiahlej komunity kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí.
Sejdiu, rodák z mesta Podujevo na severovýchode Kosova, bol údajne medzi niekoľkými politickými lídrami Albáncov, voči ktorým srbská polícia násilne zakročila počas potlačenia demonštrácie v marci 1998. Po ukončení konfliktu medzi kosovskoalbánskymi separatistami a jednotkami Belehradu bombardovaním Srbska zo strany NATO v roku 1999 sa Sejdiu podieľal na zostavení novej ústavy pre Kosovo, ktoré sa ocitlo pod správou OSN.
Zvolenie nového prezidenta prišlo tesne pred začiatkom sporných rokovaní medzi Prištinou a Belehradom o štatúte regiónu. Prvé kolo rozhovorov, do ktorých vstupujú obe strany s diametrálne odlišnými platformami, sa začne 20. februára vo Viedni. Kým Albánci trvajú na nezávislosti, Belehrad nástojí na zotrvaní Kosova v rámci Srbska. Sejdiu ako kosovský prezident bude šéfom vyjednávacieho tímu Albáncov.
