|
Lucia Trhanová a fotka anjela, ktorú jej daroval darca kostnej drene. Napísal jej aj želanie skorého uzdravenia. FOTO SME - JANA BEŇOVÁ |
Dvadsaťjedenročná Lucia Trhanová z Krškán neďaleko Levíc má na okne sošku anjela. Poslal jej ju človek, o ktorom vie iba to, že je Nemec a je šľachetný.
Okrem anjela jej daroval kostnú dreň, ktorá jej dala nádej na život.
Do transplantačného centra v Bratislave šla pred rokom s presvedčením, že ju vyliečia. "Mami, neboj sa, ja to vydržím," hovorila pred operáciou. Ťažký bol prvý mesiac po nej. Trápili ju teploty a opuchy.
Rodičia ju mohli potešiť iba telefonicky. Žila v sterilnom prostredí, kde vzduch prechádzal troma filtrami, predmety boli sterilizované a návštevy obmedzené.
Aj v domácom liečení musela byť v podobných podmienkach. Ich starý dom v Krškanoch hygienicky nevyhovoval. Rodina si prenajala byt v Leviciach a niektoré miestnosti domu zatiaľ rekonštruovala.
O peniaze začala byť núdza. Nákladné boli aj cesty k lekárovi do Bratislavy, ktoré už nevedia ani spočítať. Nemali vlastné auto, museli si ho prenajímať. Luckin otec je vážne chorý, domácnosť ťahala mama Marta. Aby sa mohla starať o dvoch pacientov, zatvorila obchod a prestala podnikať. Dostali sa do vážnych finančných problémov.
Pomohol im starosta susedných Hronských Kľačian Imrich Králik. Odôvodnil to tým, že Luckin otec Pavol Trhan pochádza z ich dediny. Vypísal verejnú zbierku, na ktorú sa vyzbieralo 180-tisíc korún. Zaplatili z nej nájomné na byt, cesty k lekárovi a zdravotné pomôcky.
Obyvatelia Hronských Kľačian držia Lucke palce. Vždy, keď tam príde otec za bratom či za švagrom, pýtajú sa na jej zdravie. Je im vďačná a hovorí, že s nimi bude navždy symbolicky spojená.
Po polroku sa jej zlepšila krv a z bytu sa vrátila domov do Krškán, kde už bola vynovená izba, predsieň a kúpeľňa. Po transplantácii sa dostavujú pooperačné reakcie - črevné, kožné či očné, ktoré ani ju neobišli.
"Teraz ma trápia oči. Mesiac som ich vôbec nemohla otvoriť. Tretí deň sa pozerám len cez tmavé okuliare, veľmi mi prekáža svetlo," povedala Lucia.
Mama však tvrdí, že hoci sú reakcie nepríjemné, dajú sa zvládnuť. Teší sa, že dcére chutí jesť. "Túto noc ma o tretej nadránom volala, že je hladná," smeje sa Marta Trhanová.
Lucia si dáva na seba veľký pozor. Bez konzultácie s lekármi v Bratislave neužije ani tabletku proti bolesti hlavy. Vysvetľuje, že má imunitný systém ako bábätko. Keď sa jej posilní, zaočkujú ju na detské choroby.
"Cítim sa lepšie, no nie som ešte úplne v poriadku, chce to čas," konštatuje. Vždy, keď sa pozrie na anjela na okne, spomenie si na darcu kostnej drene. Chcela by sa mu aj osobne poďakovať, ale pravidlá sú prísne, v transplantačnom centre jej nemôžu prezradiť jeho meno.
