Karbalá 8. februára (TASR) - Státisíce šiitských pútnikov sa dnes zišli v irackom svätom meste Karbalá, aby oplakávali smrť imáma Husajna - vnuka proroka Mohameda spred 1300 rokov. Predstavitelia mesta odhadujú, že na najväčší šiitský sviatok ašúra sa v Karbale zišli asi dva milióny pútnikov.
Väčšina obchodov je zatvorená a mesto je na znak smútku zahalené do čiernych, zelených a červených zástav, ktoré symbolizujú smútok, islam a zabitie imáma Husajna - jednu z najuctievanejších postáv šiitskej vetvy islamu.
Na zabránenie teroristickým útokom, ktoré poznačili predošlé roky, iracké bezpečnostné zložky uzavreli mesto vozidlám a zriadili kontrolné stanovištia na osobné prehliadky pútnikov prichádzajúcich z ostatných miest.
Koordinované samovražedné útoky počas sviatku ašúra 2. marca 2004 v Karbale a Bagdade pripravil o život 171 pútnikov a zanechali za sebou stovky zranených.
Podľa policajného šéfa Karbaly je tento rok v meste nasadených 8000 policajtov a vojakov, pričom dve tisícky z nich sa v civile pohybujú v dave medzi pútnikmi. Uzavretý televízny okruh monitoruje okolie mešity imáma Husajna.
Ašúra, ktorá tento rok vrcholí vo štvrtok 9. februára, je najväčším sviatkom kalendára šiitského islamu. Označuje 10. deň lunárneho mesiaca Muharrám, keď bol podľa islamskej tradície zabitý v bitke imám Husajn, vnuk zakladateľa islamu proroka Mohameda. Bitka sa odohrala v roku 680.
Ašúra je najväčším sviatkom šiitských moslimov nielen v Iraku, ale aj v ďalších krajinách s početnou šiitskou populáciou. Ašúru svätia šiiti v Afganistane, Azerbajdžane, Bahrajne, Iráne, Libanone, Pakistane, Saudskej Arábii a Sýrii.
Sunnitskí moslimovia tiež oplakávajú Husajnovu smrť, no nie až tak zápalisto ako šiiti. Pre sunnitov je ašúra predovšetkým trpkou pripomienkou šiitsko-sunnitskej roztržky kvôli nástupníctvu proroka Mohameda, ktorá sa medzi oboma vetvami islamu tiahne stáročiami.
Počas obradu ašúry sa šiiti bijú po hlave a hrudníku a režú si hlavy mečmi na znak žiaľu a spomienky na utrpenie imáma Husajna. Za sekulárnej vlády bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna, ktorý sa hlásil k sunnitskej vetve islamu, boli takéto prejavy zakázané.
