Iracký podpredseda vlády Tárik Azíz (66) v obsiahlom rozhovore pre dnešné číslo francúzskeho denníka Le Figaro zdôraznil, že generálny tajomník OSN Kofi Annan ešte stále nedal odpovede na otázky, ktoré zaujímajú a znepokojujú Irak.
Prvý rozhovor medzi Bagdadom a OSN sa má uskutočniť 7. marca, pripomínajú noviny.
Ide o sankcie, ktoré trvajú už dlho, o bezletové zóny, stanovené na severe a juhu Iraku nezákonne, sústavné zasahovanie USA do vnútorných vecí Iraku, vypočítal Tarík Azíz. "Vždy sa hovorí o tom, čo sa očakáva od Iraku, nikdy nie opačne. Podľa rezolúcií OSN má aj Irak právo dostať odpovede," zdôraznil Tárik Azíz.
Irak nedávno vyzval premiéra Veľkej Británie Tonyho Blaira, aby vyslal do ázijskej krajiny delegáciu. Tá sa má presvedčiť, či Bagdad obnovil zásoby jadrových, chemických a bakteriologických zbraní. Tárik Azíz pre Le Figaro podčiarkol, že táto iniciatíva nemá nič spoločné s Kofi Annanom a nespája sa s dialógom s ním. Iracká pozvánka je výzvou pre Tonyho Blaira, ktorý nedávno povedal, že Irak využil čas od roku 1998, odkedy neumožnil prístup medzinárodných inšpektorov OSN na svoje územie, aby obnovil zásoby uvedených druhov zbraní hromadného ničenia. "Je to lož," povedal Azíz. Od 80. rokov Irak vyvíjal uvedené tri programy v oblasti zbraní hromadného ničenia. Lenže po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 sa zásoby zničili pod dohľadom inšpektorov Osobitnej komisie OSN na dohľad nad odzbrojením Iraku (UNSCOM). "V súčasnosti je Irak čistý na 100 percent," zdôraznil Azíz. Keďže T. Blair hovorí niečo opačné, "musí vedieť kde a ako sme obnovili naše zásoby". "Žiadame ho, aby uverejnil zoznam podozrivých miest so skladmi dotyčných zbraní. Potom bude Irak pripravený prijať britskú delegáciu na označených miestach. Delegáciu budú sprevádzať zahraničné médiá a diplomati ako svedkovia," konštatoval Tárik Azíz.
Podpredseda irackej vlády ďalej popísal, ako inšpektori UNSCOM v 90. rokoch kontrolovali sklady so zbraňami hromadného ničenia a ako už nič nenašli. Preto v roku 1998 Irak požiadal UNSCOM o vyhlásenie, že komisia nič nenašla a aby skončila svoju úlohu. Vedúci UNSCOM Richard Butler v lete 1998 ešte požiadal o inšpekcie. Irak súhlasil, aby sa mesiac inšpekcie robili. Uskutočnilo sa 400 inšpekcií. Potom nastal spor medzi Irakom a OSN, Bagdad neumožnil kontrolu na štyroch miestach, za čo ho USA bombardovali. "Ak sú USA ešte aj v súčasnosti znepokojené situáciou v Iraku, Bagdad je ochotný usporiadať veci, ale s Bezpečnostnou radou OSN." Pritom Bagdad bude naliehať, aby sa rokovalo o celom materiáli. To znamená, že aj o ďalších veciach, ktorým sa nevenuje pozornosť, v rámci rezolúcie BR OSN 687, podotkol Azíz. Medzi ne patrí napríklad zrušenie sankcií OSN, uvalených na Irak pred 11 rokmi. Ešte stále sú v platnosti, hoci Bagdad pozorne dodržiava dokumenty OSN, uviedol Azíz. Podpredseda irackej vlády uviedol aj druhý príklad: zbrane hromadného ničenia sa podľa zmienenej rezolúcie majú odstrániť z celého Blízkeho východu, nielen z Iraku. To znamená, že odstrániť treba aj sklady so zbraňami hromadného ničenia v Izraeli, dodal.
Ak Bagdad povie "nie" návratu inšpektorov na svoje územie, dá zámienku USA, aby začali proti krajine útoky. Podpredseda irackej vlády pre Le Figaro uviedol, že "USA sú diktátorom sveta". Irak nemá inú možnosť, ako sa brániť. "Nie je možné, aby sme súhlasili so vzdaním sa len preto, aby sme prežili," vyjadril názor Azíz. "Iracký národ je hrdý a Iračania boli vždy bojovníkmi za slobodu." Konštatoval, že Irak má dosť prostriedkov na svoju obranu. Pri útoku USA v Iraku sa každá dedina zmení pre Američanov na vietnamskú džungľu, upozornil Tári Azíz pre Le Figaro.
