Bašta antifašizmu má 80

"Maximum emócií za sekundu" chceli vyvolať umelci, ktorí sa zišli v Osvobozenom divadle. Humor im bol životnou filozofiou a satira ich preslávila. Pričom s hustnúcimi mrakmi nacizmu do neho Jiří Voskovec a Jan Werich vniesli aj bojovnosť. Zakázali ich v roku 1938.

Poetika oslobodeného humoru a herectva však prežila v divadlách malých foriem dodnes, rovnako ako pesničky dvojice V&W. "Oslobodené divadlo chce hľadať umelecký svet nepatetický a neromantický, svet jasný a lyrický, chce prekvapivé umenie fantázie," uvádzalo sa v jeho programovom vyhlásení.

Táto divadelná scéna českej avantgardnej skupiny Devětsil začala fungovať 8. februára 1926, pred 80 rokmi. A na javisku nového divadla sa stále častejšie objavovali dvaja študenti Jiří Voskovec a Jan Werich.

Prvú hru Vest Pocket Revue písali po kaviarňach. A neskôr prezradili aj svoju inšpiračnú metódu: "Jeden večer bola kúpená u pána Nepraša v menšej obci juhovýchodných Čiech fľaša rumu za 24 korún. Ten istý večer obsah fľaše bol zmiešaný s horúcou vodou, osladený, pridaná citrónová šťava a získaná kvapalina bola vypitá. Na dne prázdnej fľaše ležala Vest Pocket Revue."

Premiéra hry bola 19. apríla 1927 v Umeleckej besede na Malej strane v Prahe a mala byť zároveň aj derniérou. No spontánna a improvizovaná hra všetkým zamotala hlavu. Mená Voskovec a Werich sa razom rozleteli po republike. Nakoniec sa hralo viac ako dvestokrát, čo presvedčilo oboch autorov, aby nechali štúdiá a venovali sa divadlu natrvalo.

K dvojici V&W pridal aj hudobník Jaroslav Ježek, tvorca mnohých nestarnúcich songov. V tom čase napísali V&W svoje najlepšie hry a taktiež zaviedli forbíny - improvizované dialógy na predscéne, ktoré reagovali na aktuálne politické a kultúrne udalosti.

Pre mimovoľnú absurdnosť toho, čo chce byť seriózne, majestátne, vznešené, patetické, učené a bohorovné, vymysleli svoj domáci termín "hovadno". "Farebná tlač a ilustrované kalendáre sú "hovadné". Pohľadnice a parníky. Vlastenecké prejavy, väčšina lámp, rodinné pohovky a niekoľkopočetné kravaty."

V&W sa stali ústrednými postavami boja proti kultúrnemu šovinizmu a nacizmu, politickému "hovadnu". Proti hre Osol a tieň (1933) podávalo nemecké veľvyslanectvo v Prahe ostré diplomatické protesty. Hra Kat a blázon z roku 1934 bola už priamym vypovedaním boja.

"Bola to bašta antifašizmu. A tiež nikdy nedobytá demokratická bašta európskeho významu," hovorí o Osvobozenom divadle kritik Vladimír Just. Zákaz divadla na prahu druhej svetovej vojny bol nevyhnutný. A povojnový pokus o jeho obnovu predstavoval len smutný epilóg v úplne inej atmosfére, kde sa humoru a satire príliš nedarilo.

Divadlo sa tak stalo jednou z prvých obetí totalitarizmu, proti ktorému bojovalo od roku 1933, a obeťou nenávisti prameniacej z intelektuálnej tuposti, ktorú kládlo odpor od začiatku existencie.