Riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti Alena Pániková (vľavo), ktorá organizuje Novinársku cenu, a víťazka kategórie najlepší rozhovor v printových médiách Tina Zimanová-Čorná z TV OKO denníka SME. Cenu získala v druhom ročníku už po druhý raz.
FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Novinárska cena 2005 má svojich víťazov. V druhom ročníku ocenili odborníci to najkvalitnejšie, čo žurnalisti urobili. Víťaz nebol ocenený len v kategórii analýza - z dôvodu, že najlepšie texty tam nesúťažili. Novinár alebo médium, kde robí, musia totiž zaslať svoju prácu sami.
O úrovni súťaže sme hovorili s jej organizátorkou, riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti ALENOU PÁNIKOVOU.
V čom sa odlišovala tohtoročná Novinárska cena od predchádzajúceho, prvého ročníka?
Tým, že sme už vedeli, do čoho presne ideme. So skúsenosťami z prvého ročníka sme vedeli reagovať na názory porotcov, účastníkov súťaže, vydavateľov.
Koľko prišlo príspevkov?
Štyristo štyridsaťštyri, za jednotlivé príspevky sme však rátali aj série príspevkov, ktoré prišli v jednotlivých nomináciách.
A čo ich kvalita?
Jednoznačne sa zvýšila. Aj poroty jednotlivých kategórií sa zhodli na tom, že bola viditeľne vyššia ako vlani.
Čím si to vysvetľujete?
Novinári si dávali viac záležať na výbere nominovaných príspevkov. Predsa len, ide o pôdu na konfrontáciu žurnalistickej práce pre novinárov samotných, je to aj vec prestíže.
A keď sa spätne pozeráte na Novinársku cenu, aký má zmysel?
Ostatné súťaže, ktoré existujú, sa venujú jednotlivým tématickým oblastiam alebo výnimočným témam. Toto je však priestor pre žurnalistov, aby spoznali svoju prácu navzájom. Aby ich mohlo čosi motivovať, aby zlepšovali svoju prácu.
Aký je podľa vás súčasný stav slovenskej žurnalistiky?
Nepovažujem sa za experta, skôr sa môžem vyjadrovať ako bežný občan. Je pravda, že médiá sú veľakrát objektom kritiky. Niekedy oprávnene a niekedy sa jednoducho na ne zvalí zodpovednosť za isté témy alebo potreby. Čo som poznala zo žurnalistiky v slobodnom svete a u nás, určite je čo doháňať. Myslím, že by sa mali zlepšiť aj podmienky na žurnalistickú prácu.
No sloboda v žurnalistike je už na dobrej ceste?
Určite áno. Myslím si, že slovenskí žurnalisti si v rôznych podmienkach dokázali nájsť cestu k slobode, aj si na to vytvoriť podmienky. Iba to bolo o niečo ťažšie. Dnes je tu podľa môjho názoru skôr nebezpečenstvo záujmu biznisu, ktoré môže ohroziť slobodu novinárov. Mám pocit, že treba byť stále v strehu. Určite je však potrebné, aby mali novinári oporu, aby sa mohli cítiť slobodní, aby neboli postihnuteľní za to, že vyťahujú zložité témy.