Včera sa po dvoch rokoch znovu udeľovali ceny Matice slovenskej.
Všetky ocenené osobnosti by mali spájať spoločné hodnoty. "Aby mali vzťah k slovenským veciam, k Slovensku ako svojej vlasti," hovorí na margo spoločných hodnôt Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej.
Rozmýšľam, ako to asi funguje - to posudzovanie vzťahu k slovenským veciam. Pri nobelovkách (tých švédskych) komisia rozpošle vedcom a predstaviteľom rôznych profesijných združení po celom svete tisíce žiadostí o nominácie. A potom po niekoľkých vylučovacích kolách Švédska akadémia zahlasuje.
Kto a ako rozhoduje o slovenských Nobelových cenách, sa mi zistiť nepodarilo. Ako by to vlastne dopadlo s mojím vzťahom pod prísnym okom matičným? Som dostatočne dobrý Slovák?
Milujem slovenskú poéziu, slovenské recitátorky a na halušky nedám dopustiť. Veľmi mi chýba slovenský ,sňah', vôňa slovenskej zeme a slovenských lesov. Na druhej strane, v mojich rečiach o Slovensku nájdete neporovnateľne viac kritiky ako chvály.
Pochopí správne matičná komisia moje motívy? Že keby mi na Slovensku nezáležalo, nechal by som to.
I met a man yesterday.
Keď som sa večer vracal domov, vidím chlapíka ako dáva dole z plota americkú zástavu. Naše oči sa stretli a usmiali sa na seba.
"Prepáčte, pane, smiem sa spýtať, prečo dávate dole tú zástavu?"
"V noci musí byť zástava osvetlená, ale niekedy zabudnem a spomeniem si až okolo polnoci." A ja rozmýšľam, koľko rokov sa už takto budí.
"Znamená to, že by ste mohli dostať nejakú pokutu, ak by ste zástavu nechali na noc a neosvetlenú?"
"Nie," a opäť sa usmeje, "to je iba taká tradícia."
Keď potom so starostlivo zrolovanou zástavou spokojne vchádza do svojho domu, ešte si pomyslím: Narodil si sa v nesprávnej krajine. A už ani neviem, či som tým myslel jeho, alebo seba.
papluh.blog.sme.sk
