Londýn 6. februára (TASR) - Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) dnes zverejnila novú správu o zadržiavacom tábore USA v zálive Guantánamo na Kube.
Popisuje v nej pomery na Guantáname a žiada vládu USA, aby zadržiavacie zariadenie okamžite zatvorila, zadržiavaných prepustila alebo súdila v spravodlivých procesoch, vyšetrila prípady mučenia a ich páchateľov postavila pred súd. Vláda USA musí okamžite zverejniť zoznam zadržiavaných v rámci vojny proti terorizmu, či už v zálive Guantánamo alebo v iných amerických zariadeniach vo svete, vyzýva AI.
Správa upozorňuje na to, že Spojené štáty americké už štyri roky na základni Guantánamo na Kube väznia 500 ľudí bez toho, aby ich obvinili alebo súdili. Porušuje to základné princípy medzinárodného práva, ktoré sa vzťahuje všetkých občanov.
Na Guantáname sú protiprávne zadržiavaní ľudia 35 národností. Sú označovaní za nepriateľských bojovníkov, za možnú hrozbu národnej bezpečnosti, ale USA za celé roky nezískali žiaden dôkaz, aby ich mohli postaviť pred súd. Zadržiavaní sú dokonca aj deviati muži, ktorých USA už nepovažujú za nepriateľských bojovníkov a americké úrady rozhodli o ich prepustení.
Mnohé správy svedčia o mučení a iných formách zlého zaobchádzania. Niektorí zo zadržiavaných protestujú dlhotrvajúcou hladovkou. Prišlo aj k mnohých pokusom o samovraždu. Každým dňom vzrastajú obavy o fyzické a psychické zdravie zadržiavaných. Väznenie na neurčitý a neobmedzený čas je obrovskou psychickou záťažou. Neoprávnene trpia aj rodiny zadržiavaných, mnohé dokonca nemajú o svojich blízkych žiadne správy, uvádza sa v správe AI.
Za štyri roky, odkedy prišiel na Guantánamo prvý väzeň, úrady USA nie sú schopné a ochotné vypracovať zoznam mien a národností zadržiavaných. Len neúplný zoznam vypracovali médiá, právnici a mimovládne organizácie. Neevidované väznenie je zločinom zmiznutia - Amnesty International vo všeobecnosti používa tento termín v úvodzovkách, pretože hoci občan pre svoje okolie zmizol, niekto, väčšinou štátna moc, má informácie o tom, čo sa stalo.
Správa AI poukazuje aj na to, že trápenie sa nekončí ani za stenami Guantánama. Prepustení väzni majú podlomené zdravie. Prevoz z Guantánama do domovskej krajiny pre mnohých neznamená nič iné ako presun z jedného miesta zadržiavania na druhé. Pretože niet rozsudku o nevine, domovské vlády odznova začínajú vyšetrovanie, pri ktorom často pokračuje mučenie.
Tí, ktorí sa vrátili domov k rodinám, naďalej trpia spomienkami a kvôli nálepke nepriateľského bojovníka. Domáce bezpečnostné sily ich niekedy opätovne svojvoľne zatknú pre podozrenie z akýchkoľvek zločinov. Počas vyšetrovania sú často mučení aj členovia ich rodín.
Podľa Ministerstva obrany USA drží na Guantáname štrajk hladovkou okolo 33 väzňov. Právnici zadržiavaných však udávajú počet oveľa vyšší. Rozdiel je pravdepodobne spôsobený tým, že ministerstvo za štrajkujúcich považuje len tých, ktorí odmietnu deväť po sebe nasledujúcich jedál. Niektorí väzni však radšej jedno z jedál zjedia, aby ich nekŕmili násilím.
Zadržiavaní v táborovej nemocnici sú údajne zväzovaní do popruhov. Ak sa pri intravenóznom podávaní potravy či liekov pohnú, bijú ich po zápästí. Pri násilnom kŕmení cez sondu väzni vracajú krv. Vtedy si z nich vojaci robia posmešky. Niektorí zadržiavaní vypovedali, že po dvoch týždňoch násilného kŕmenia ich premiestnili do samotiek so stenami z peny a s dierou v dlážke na toaletu. Kŕmili ich stále hrubšími a bolestivejšími sondami. Dozorcovia otvorene povedali väzňom, že sa ich takto snažia od hladovky odradiť.
Požiadavky štrajkujúcich sú oprávnené: žiadajú prepustenie, ak nie sú obvinení z medzinárodne uznaných zločinov. Štrajkujú za zastavenie mučenia a zlého zaobchádzania. Požadujú, aby k nim mali prístup organizácie ako napríklad Amnesty International. Mnohí väzni sú rozhodnutí hladovať až do trpkého konca, uvádza sa v správe AI.
pel
