OSN/Vatikán/Kodaň/Paríž/Oslo/Kábul/Bagdad 3. februára (TASR) - S búrlivými reakciami moslimského sveta sa stretla séria 12 ilustrácií znázorňujúcich zakladateľa islamu, proroka Mohameda, ktorú tento týždeň publikovali denníky vo viacerých európskych krajinách. Zverejnenie kresieb odsúdil aj Vatikán, ktorého kardinál Achille Silvestrini označil karikatúry za urážku islamského náboženstva a znesvätenie jeho najposvätnejších symbolov. Sloboda je podľa neho cnostná, no nesmie byť jednostranná.
Afganský prezident Hamíd Karzaj apeloval na európske denníky, aby prepustili alebo potrestali šéfredaktorov a redaktorov zodpovedných za zverejnenie urážlivých kresieb proroka Mohameda.
Poslanci pakistanského parlamentu jednohlasne prijali rezolúciu odsudzujúcu zverejnenie karikatúr proroka Mohameda. Karikatúry odsúdil aj pakistanský prezident Parvíz Mušarráf, podľa ktorého kresby nemožno ospravedlniť slobodou tlače. Na protest proti karikatúram sa zhromaždili aj stovky moslimov v bangladéšskej metropole Dháka.
Radikálni moslimovia v Indonézii - najľudnatejšej moslimskej krajine sveta - na protest proti zverejneniu kresieb vnikli do budovy dánskeho veľvyslanectva v Jakarte, kde strhli a podpálili dánsku zástavu. "Nie sme teroristi, nie sme anarchisti, sme proti tým, ktorí zneucťujú islam," kričali protestujúci. Zastavili sa aj pri redakcii indonézskeho denníka, ktorý zverejnil jednu z karikatúr.
Jordánsky kráľ Abdalláh II. považuje zverejnenie karikatúr za "urážku proroka" a označil ju za "ničím nezdôvodniteľný zločin". Jordánsky týždenník prevzal niektoré z kontroverzných karikatúr, za čo si vyslúžil odsúdenie vlády v Ammáne. Majiteľ týždenníka niekoľko hodín nato prepustil šéfredaktora a vydanie s karikatúrami stiahol z predaja s odôvodnením, že publikácia karikatúr spoločnosť šokovala a plnú zodpovednosť za to nesie šéfredaktor. Jordánska vláda súčasne vyzvala periodikum, aby sa za incident bezodkladne ospravedlnilo.
Karikatúry ostro odsúdil aj najvyšší duchovný irackých šiitov, veľký ajatolláh Alí as-Sistání. Nevyzval však na protesty proti tomuto kroku, no vyjadril domnienku, že za poškodenie imidžu islamu vo svete môžu sčasti islamskí militanti, ktorí náboženstvo skresľujú a zneucťujú.
V rozpore so Sistáního umierneným postojom šiitský ajatolláh Muhammad al-Jakúbí vyzval Iračanov, aby vyšli do ulíc a protestovali proti karikatúram, ako aj za bojkot tovaru z krajín, kde boli kresby zverejnené. "Máme vari nečinne stáť a prizerať sa? Sú to vaše posvätnosti a on je váš prorok. Protestovať je to najmenej, čo môžeme urobiť," vyhlásil Jakúbí - duchovný vodca šiitskej strany Fazila.
Do narastajúceho konfliktu okolo zverejnenia kontroverzných karikatúr sa zapojili aj islamskí duchovní v Ruskej federácii a vyzvali tamojších moslimov na bojkot tovaru z krajín Európskej únie. Na tradičnej piatkovej bohoslužbe v hlavnej mešite mesta Machačkala odsúdilo zverejnenie karikatúr 7000 ľudí. Účasť na bohoslužbách bola podstatne vyššia než inokedy. V Rusku žije asi 20 miliónov moslimov.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyjadril znepokojenie nad spormi okolo publikácie karikatúr proroka Mohameda a zdôraznil, že sloboda tlače ba nemala byť ospravedlním za inzultáciu náboženstiev. Annan podčiarkol význam prekonania nedorozumení a nepriateľstva medzi vyznávačmi rôznych vier a kultúrnych tradícií formou mierového dialógu a vzájomného rešpektu.
Upokojiť moslimov a zmierniť napätie, ktoré vyvolali karikatúry proroka Mohameda, sa pokúsil dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen v rozhovore pre arabskú televíziu al-Arabíja. Zdôraznil, že úmyslom zverejnenia karikatúr nebolo uraziť moslimov, pretože dánsky národ rešpektuje a ctí si všetky vierovyznania, vrátane islamu, no súčasne sa zasadzuje o slobodu prejavu a náboženskú slobodu. Rasmussen vyslovil hlboké poľutovanie nad tým, že toľko moslimov považuje kresby za znesvätenie proroka Mohameda. Ubezpečil, že jeho vláda urobí všetko, aby problém vyriešila, a pripomenul, že dánske noviny sa za urážku, ktorú spôsobili zverejnením kresieb, už ospravedlnili.
Podľa egyptského veľvyslanca v Kodani Monu Omara Attiu je však reakcia dánskeho premiéra neadekvátna a nedostatočná a Dánsko musí urobiť viac, aby moslimský svet upokojilo.
Francúzsky minister zahraničných vecí Philippe Douste-Blazy vyslovil zdesenie nad tým, že radikálni islamisti zapaľujú vlajky európskych krajín na protest proti zverejneniu karikatúr. Súčasne však podrobil kritike aj denníky, ktoré obrázky zverejnili, a upozornil, že "nie je normálne karikovať celé náboženstvo ako extrémistické či dokonca teroristické hnutie".
Šéfredaktor nórskeho denníka Christian Magazinet oľutoval, že jeho periodikum zverejnilo kontroverzné karikatúry proroka Mohameda. K ľútosti nad publikáciou ho priviedli desiatky hrozieb smrti, ktoré odvtedy dostal, ako aj narastajúce rozhorčenie moslimskej komunity.
Najčítanejší španielsky denník El País rozšíril rady periodík, ktoré pred hnevom islamského sveta uprednostnili slobodu tlače, zverejniac na titulnej stránke kontroverznú karikatúru proroka Mohameda. Iný madridský denník El Mundo napísal, že nahnevané a sčasti násilné reakcie v krajinách arabského sveta svedčia o tamojšej absencii porozumenia voči demokratickému systému, v ktorom je tlač slobodná a nie je hlasom panovníkov.
Španielsky odborník na islam Gemma Marin Muňoz k problematike uviedol, že prudké reakcie moslimov nesúvisia ani tak so zobrazením proroka Mohameda ako takého, pretože k porušeniu princípu nezobrazovať ho došlo už dokonca i v moslimskom svete. Ide skôr o spájanie islamu s terorizmom a označenie jeho zakladateľa za teroristu. Podľa profesorovho názoru "by bolo dobré konečne uznať, že ide o provokáciu, pretože moslimský svet veľmi citlivo reaguje, ak je ako celok kolektívne stotožňovaný s terorizmom". A to neslúži inému cieľu než vystupňovaniu nenávisti moslimov.
Séria 12 ilustrácií znázorňujúcich zakladateľa islamu, proroka Mohameda, vyšla po prvý raz už v septembri 2005 v dánskych novinách Jyllands-Posten a vyvolala rozhorčené reakcie vyznávačov islamu, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od diplomatických protestov cez pouličné demonštrácie až po smrteľné hrozby pre ilustrátorov.
Kontroverzné karikatúry po prvý raz vyšli v septembri 2005 v dánskych novinách Jyllands-Posten a vyvolali rozhorčené reakcie moslimov. Obnovené vydanie karikatúr najuctievanejšieho muža islamu, ktoré zverejnili periodiká vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Švajčiarsku a Maďarsku, vyvolalo novú búrku v moslimskom svete, od pouličných protestov cez oficiálne vládne odsúdenie až po výzvy na bojkot európskeho tovaru. V súlade s islamskou tradíciou je zobrazovanie proroka Mohameda zakázané.
