Aleš Bílek na Čiernohronskej železničke.
Čiernohronská úzkorozchodná železnica bola v roku 1982 odsúdená na zánik. Mala byť zošrotovaná a skončiť v Podbrezovských železiarňach. Vďaka zanieteným dobrovoľníkom, medzi ktorých patrí aj riaditeľ železničky ALEŠ BÍLEK (39), sa tak nestalo.
Čo z osudu železničky je pre vás príťažlivé?
"Všetko. Od jej začiatkov, keď v roku 1908 vznikla ako lesná železnica určená na zvážanie dreva, až po jej smutný koniec. Keďže zmenila môj život, aj ja sa snažím zachrániť život jej."
Takých železníc bolo na Slovensku 40, no všetky zanikli. Aj v Balogu sa po takmer osemdesiatich rokoch skončila jej prevádzka.
"Je zarážajúce, že v tom čase bola poslednou lesnou železnicou, napriek tomu ju čakal smutný koniec. Okolité štáty zachovali aspoň niektoré ako turistické atrakcie. V susednom Maďarsku ich funguje vyše 10."
Na Pohronie ste prišli z českej Plzne. Prečo?
"Na jar v roku 1983 som si prečítal inzerát v časopise o obnove Čiernohronskej železničky. Bol som stredoškolák, prišiel som na prvú brigádu. Potom som tu bol každý rok. Rozhodol som sa študovať dopravu na Vysokej škole dopravnej v Žiline, bolo to bližšie ku Čiernemu Balogu. Skončil som a nastúpil v železničke ako zamestnanec."
Dlho ste sa rozhodovali zostať na Slovensku?
"Vzhľadom na vek železničky to určite dlhé nebolo."
Neľutujete?
"Určite neľutujem, aj keď to nie je ľahké. Život v Čiernom Balogu je pomerne ťažký, 10 mesiacov v roku musím kúriť, finančne som na tom neporovnateľne horšie, ako keby som bol zostal v Čechách. No mám to vyvážené radosťou z roboty, krásnou prírodou i prístupom ľudí v okolí. Okrem toho, všetci naokolo sa snažíme v Balogu vytvárať aj 13 rokov po rozdelení stále federálne územie."
Rozhodol aj fakt, že sa z brigádnika stal riaditeľ?
"To bola taktiež dlhá cesta. (smiech) Pôvodným riaditeľom bol Vladimír Paško, on všetko začal a spolu s Klárou Kubičkovou i riadil. Po nežnej revolúcii sa zmenili politické pomery a on na istý čas odišiel. Dnes je hlavným architektom lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline a ja som prevzal od neho žezlo."
Ako ide dohromady rodina a tento typ povolania?
"Ženil som sa na dvakrát. Na druhý raz som 'sprivatizoval' aj úžasného Mareka (14) a Majku (13). Už som pritiahol k železničke pracovne aj svoju manželku, pomáha nám s účtovníctvom a vedením kancelárie, hoci si ponecháva i svoju dobre zavedenú živnosť kozmetičky. Železnička vošla do života nám všetkým."
Máte železnicu jednoducho v krvi?
"Je fantastický ekologický prostriedok, v súčasnosti veľmi nedocenený. Najmä keď vidím, ako sa cesty stále viac a viac zapĺňajú automobilmi. Myslím si, že za 20 - 30 rokov príde k ešte väčšej renesancii železničnej dopravy. Je nielen ekologická, ale i tichá a rýchla, je veľkým konkurentom."
FOTO - AUTOR
