Atlanta 31. januára (TASR) - Coretta Scottová-Kingová, vdova po americkom bojovníkovi za ľudské práva Martinovi Lutherovi Kingovi, zomrela v noci nadnes vo veku 78 rokov.
Úmrtie potvrdila aj jej rodina formou vyhlásenia, v ktorom však nie je upresnené, kde zomrela. Podľa vyhlásenia bývalého primátora Atlanty Andrewa Younga, ktorý je blízkym priateľom rodiny, Coretta Scottová-Kingová zomrela v spánku. Agentúra AP v súvislosti s možnou príčinou smrti uviedla, že Kingová v auguste 2005 utrpela silnú mŕtvicu a srdcový záchvat.
Hneď po oznámení o jej smrti na Centre Martina Luthera Kinga Jr. pre nenásilné spoločenské zmeny, ktoré vzniklo v Atlante v roku 1969, zvesili zástavy na pol žrde. Scottová-Kingová sa v roku 1994 vzdala vedenia Kingovho centra. Funkciu prenechala synovi Dexterovi, ktorý ju o desať rokov odovzdal svojmu bratovi Martinovi.
Ľútosť nad jej úmrtím vyslovil aj prezident USA George W. Bush s manželkou Laurou.
V reakciách na smrť Scottovej-Kingovej väčšina ľudí hovorila o veľkom smútku, súčasne však vysoko oceňovali to, čo počas života vykonala a o čo sa zaslúžila. Počas boja za občianske práva stála po boku svojho manžela, reverenda Martina Luthera Kinga Jr., za ktorého sa vydala v roku 1953. Po tom, ako sa 4. apríla 1968 v Memphise stal obeťou atentátu, snažila sa udržať pri živote jeho "sen" a vychovávala ich štvoro detí.
"Smrť Kingovej je obrovskou stratou pre národ i pre celý svet," napísal v reakcii reverend Al Sharpton. "Bola skutočnou prvou dámou hnutia za ľudské práva. Horšie ako stratiť ju, by bolo už len to, keby nikdy nebola," vysvetlil.
Coretta Scottová-Kingová sa usilovala, aby ideológia rovnosti ľudí bola v popredí záujmov štátu. Viac ako desať rokov bojovala za to, aby sa výročie narodenia jej manžela v USA slávilo ako štátny sviatok a s veľkou hrdosťou sa prizerala tomu, keď v roku 1983 prezident Ronald Reagan podpisoval príslušný zákon. Prvýkrát sa deň Martina Luthera Kinga ako federálny sviatok slávil v roku 1986.
Coretta Scottová študovala spev na konzervatóriu v Novom Anglicku a mala v pláne venovať sa mu aj profesionálne, keď jej jeden z priateľov predstavil Martina Luthera Kinga, vtedy mladého baptistického kňaza, ktorý si na Bostonskej univerzite robil ašpirantúru. Ako si spomínala, už na prvom stretnutí jej povedal: "Viete, máte všetko, čo by som si u ženy prial. Mali by sme sa raz zobrať." Zosobášili sa o 18 mesiacov neskôr - 18. júna 1953 - v záhrade pri dome jej rodičov v meste Marion, štát Alabama.
Svoj spevácky talent zúročila pri mnohých koncertoch a vtedy, keď prerozprávavala príbehy o občianskych právach, keď hnutie za občianske slobody takto získavalo peniaze na svoju činnosť.
Bola po Lutherovom boku vo všetkých významných okamihoch jeho života: keď sa stal pastorom v Montgomery, kde v roku 1955 zorganizoval známy bojkot autobusov, čím sa začala realizovať jeho filozofia priamej sociálnej akcie. Nechýbala ani vtedy, keď v roku 1964 preberal Nobelovu cenu mieru, a šla v jeho šľapajach, keď sa na čele pochodu za ľudské práva vydal zo Selmy v štáte Alabama do Montgomery. Bola aj medzi tými, ktorí sa po Lutherovej smrti vydali na protestný pochod, pričom jej neúnavnosť a spôsob, akým dokázala ovládnuť smútok, dojali milióny ľudí.
V ďalších rokoch šírila odkaz svojho manžela a v poslednej dekáde života upozorňovala na rozšírené vlastníctvo zbraní v USA. V roku 1993, pri príležitosti 25. výročia smrti svojho manžela, Kingová uviedla, že vojnu vo Vietname - ktorej bol King odporcom - nahradila nevyhlásená vojna v mestách vedená ozbrojenými gangmi kvôli drogám. "Život má v našich mestách nižšiu cenu ako zbraň," upozornila, pričom v neskoršej kampani obviňovala médiá, podnikateľov, výrobcov hračiek i zbraní z propagovania a šírenia násilia a vyslovila sa za obmedzenie reklamy na zbrane.
1 2 pel ed
