Brusel 30. januára (TASR) - Ministri zahraničných vecí Európskej únie na dnešnom zasadnutí Rady EÚ v Bruseli vyzvali palestínske hnutie Hamas, aby sa vzdalo násilia a uznalo právo Izraela na existenciu.
Ako uviedla rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková, násilie a teror sú nezlučiteľné s demokratickými procesmi a EÚ preto vyzýva Hamas, aby sa vzdal násilností.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana má aj Slovensko záujem o to, aby mierový proces na Blízkom východe pokračoval podľa mierového plánu, tzv. cestovnej mapy. Je nespochybniteľné, že palestínske parlamentné voľby boli demokratické, spravodlivé a účasť na nich bola vysoká, avšak únia potrebuje záruky, že sa Hamas vzdá svojej doterajšej politiky. Od tohto kroku bude závisieť aj ďalšia finančná pomoc Palestínčanom zo strany únie.
"Slovensko bude trvať na tom, aby sme dostali záruku od Hamasu, že sa zriekne svojej doterajšej oficiálnej politiky, ktorá spočívala v neuznaní štátu Izrael, prípadne v jeho zničení. Nevieme si predstaviť ďalšiu podporu Európskej únie vláde, ktorá by fungovala na takýchto princípoch," uviedol Kukan.
Slovenský minister by však zatiaľ počkal s pozastavením finančnej pomoci a chce najprv poznať reakciu Hamasu na politickú výzvu EÚ. Únia podľa Kukana nechce zapríčiniť, aby palestínske obyvateľstvo trpelo biedou v dôsledku zrušenej finančnej pomoci od EÚ, no nemôže finančne podporovať hnutie, ktoré má vo svojej politike neuznanie Izraela. EÚ poskytla v roku 2005 Palestínskej samospráve pomoc vo výške 500 miliónov eur.
Rada EÚ sa podrobnejšie venovala aj problematike Západného Balkánu, najmä situácii v Kosove po úmrtí prezidenta Ibrahima Rugovu, čím Kosovo stratilo historického lídra, ktorý zasvätil život podpore práv svojho národa mierovými prostriedkami. Rada súčasne vyzvala kosovské strany a ich predstaviteľov na spoluprácu s cieľom dosiahnuť pokrok v otázke budúceho štatútu Kosova.
Ministri európskej dvadsaťpäťky dnes takisto vymenovali Christiana Schwarza-Schillinga za osobitného predstaviteľa EÚ pre túto krajinu a vyjadrili podporu misii osobitného sprostredkovateľa pre Čiernu Horu Miroslava Lajčáka.
Šéfovia diplomacií tiež opakovane zdôraznili význam úplnej spolupráce Srbska a Čiernej Hory, ako aj Bosny a Hercegoviny s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a vyzvali obidve krajiny na uskutočnenie rozhodujúcich krokov vedúcich k predvedeniu hľadaných vojnových zločincov - najmä Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča - pred haagsky tribunál.
Väčšina ministrov si podľa Kukana nemyslí, že by situácia bola taká dramatická, aby sa pozastavili rokovania EÚ o stabilizačnej a asociačnej dohode s týmito krajinami. "Myslíme si, že prijímať až také kategorické rozhodnutia by nebolo správne, a že by to mohlo priviesť frustráciu do tých štátov, pre ktoré je európska vízia skutočne rozhodujúcou pre ďalší pozitívny vývoj v ich krajinách," zdôraznil Kukan.
Rada EÚ sa takisto venovala marcovým prezidentským voľbám v Bielorusku, pričom sa ministri stretli s bieloruským opozičným predstaviteľom Alexandrom Milinkievičom. Podľa Kukana by bieloruská opozícia uvítala viac informácií o EÚ pre svojich občanov vzhľadom na protieurópske stratégie súčasného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Aby tak bieloruskí obyvatelia vedeli, že "EÚ neodmieta Bielorusko, EÚ by chcela Bielorusko, ktoré je demokratické, a ktoré sa riadi princípmi a hodnotami, ktoré má EÚ". Kukan nepredpokladá, že by počas volieb došlo v Bielorusku k podobnej revolúcii ako na Ukrajine.
V únii každý chápe potrebu intenzívnej spolupráce s úniou a podľa slovenského ministra sa prijímajú dostatočné kroky na to, aby EÚ urobila to, čo je v jej silách. V otázke možných sankcií v prípade nedemokratických volieb v Bielorusku je Kukan opatrný, pretože sa často ukázalo, že sankcie majú dopad na obyvateľstvo, a nie na politické vedenie krajiny. Bieloruskej opozícii dala únia prísľub, že bude pomáhať pri šírení informácií a pri vysielaní, v tejto oblasti už EK minulý týždeň prisľúbila finančnú pomoc. Ministri sa tiež dohodli na tom, že EÚ musí byť pripravená zaujať stanovisko okamžite po zhodnotení priebehu volieb medzinárodnými pozorovateľmi.
