Belehrad 2. marca (TASR) - Čiernohorský prezident Milo Djukanovič sa vyjadril, že juhoslovanský dinár ako spoločná mena juhoslovanskej federácie bude možno opäť zavedený aj v jeho malej zväzovej republike. Týmto názorom sa tak odklonil od pôvodných požiadaviek za úplnú nezávislosť Čiernej Hory od JZR.
"Pokiaľ by bol dinár stabilný, ako napríklad dolár alebo frank, tak by bol v Čiernej Hore určite prítomný popri eure," citoval dnes Djukanoviča súkromný belehradský rozhlas B92 i niektoré ďalšie médiá.
Malá pobrežná republika Čierna Hora je spoločne s väčším Srbskom súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky. Djukanovičova politika sa však už počas vlády bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča odklonila od Belehradu a mierila k nezávislosti, ktorú chce Djukanovič získať pre Čiernu Horu prostredníctvom referenda o nezávislosti.
Pred dvoma rokmi Čierna Hora odmietla používať dinár ako spoločnú federálnu menu JZR a zaviedla nemeckú marku, čím dala jasne najavo svoj úmysel osamostatniť sa. Po zavedení spoločnej európskej meny marku v Čiernej Hore vystriedalo euro ako oficiálna mena republiky.
Djukanovičovo najnovšie vyhlásenie, rovnako ako aj jeho nedávne výroky, že je pripravený akceptovať vyjednávačov Európskej únie pri rozhovoroch o budúcnosti Čiernej Hory, však naznačujú mierny odklon od jeho doteraz neoblomnej požiadavky nezávislosti. Naopak naznačujú, že čiernohorský prezident je do istej miery ochotný uvažovať aj o zotrvaní jeho krajiny v juhoslovanskej federácii.
Zmena jeho kurzu je zrejmou reakciou na model novej Juhoslávie, ktorý navrhla EÚ. Podľa tohto modelu by reformovaná Juhoslávia nemala žiadneho zväzového prezidenta a len symbolickú federálnu administratívu. Krajina by tiež získala nový názov, ktorý však zatiaľ verejnosti nie je známy.
Čierna Hora požaduje, aby každá krajina okrem iného mala aj svoju vlastnú menu a colné záležitosti. Proti tomuto návrhu však protestuje Srbsko, podľa ktorého by takéto usporiadanie viedlo k vytvoreniu "finančného Frankensteina".
Západ je proti odtrhnutiu Čiernej Hory od JZR a neschvaľuje Djukanovičovo úsilie o nezávislosť. Osamostatnenie Čiernej Hory by totiž mohlo podporiť separatistické tendencie aj u ostatných skupín balkánskeho regiónu - predovšetkým etnických Albáncov v Kosove a Macedónsku, ktorí tiež chcú odtrhnúť svoje etnické časti od ich pôvodných krajín.
Obyvateľstvo malej 650-tisícovej Čiernej Hory nie je v otázke budúcnosti svojej krajiny jednotné a v tom, či sa odtrhnúť alebo zotrvať v JZR zostáva verejná mienka rozpoltená.
