Roky žije na hrade

Žije v dome, ktorý dal v16. storočí vybudovať Juraj Turzo. V dávnom centre správy regiónu, za hradbami nasiaknutými udalosťami. Jeho funkciu pred ním zastávali Matúš Čák Trenčiansky, magister Donč či Peter Komorovský.

"V minulosti to bola hodnosť, mocenské postavenie, dnes je to človek, čo býva na hrade. Človek kľučiar," porovnáva kastelán Dušan Hujík. S rodinou sa pred 22 rokmi presťahoval na Oravský hrad.

Po organizačných zmenách v roku 1995 dostal výpoveď. Napriek tomu, že ho nahradili noví zamestnanci, naďalej žije na hrade. "Celá záležitosť sa stala súčasťou pracovnoprávneho sporu, ktorý dodnes nie je vyriešený."

Pravdepodobne posledný oravský kastelán býva v priestoroch, ktoré pôvodne slúžili hradnému kaplánovi. Na začiatky na hrade si spomína presne. "Prvé dva týždne to je romantika, potom už zvyk. Veci, ktoré sa na začiatku javili zaujímavé, zovšedneli, a to, čo ste si prvýkrát ani nevšimli, je zrazu oveľa zaujímavejšie."

Jedine strach nezovšednel. Hrad pripomína denník tisícky ľudí, tragédií a záhad.

"Po rokoch sa ma aj v krásnej a vyzdobenej miestnosti zmocní stiesnenosť. Vtedy rozmýšľam nad tým, že sa tam niečo muselo stať a steny si to dodnes šepkajú. Hovorí sa, že v každom starom dome by malo strašiť a aj mne sa stali príhody, ktoré sa vynímali bežnému chápaniu."

Dušanovi Hujíkovi dodnes nedá spávať najmä Turzova manželka Alžbeta Coborová. Tá sa podľa jeho slov niekedy pohybuje po hrade ako silueta a čaká na syna, ktorý sa nikdy nevrátil z Mikulova.

"Keď som niekedy nemohol zaspať, išiel som si aj o polnoci zahrať na organe do kaplnky. Často som mal pocit, akoby mi niekto stál za chrbtom a pozeral na prsty," hovorí. Momentálne sa však venuje najmä štúdiu histórie. Vo voľnom čase rád maľuje a číta historické knihy. Dejiny sa stali neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Verí, že kto nepozná minulosť, nemá budúcnosť, pretože sa nikdy nepoučí zo starých chýb.

Autor: Simona Mikušová