Príbeh o dvojminútovom lete, alebo ako som sa skamarátil s FLIRTíkom

Ráno som sa zobudil so zvláštnym chvením v tele - viete, ako keď Vám "niečo" chýba... Nie však nežné milovanie s dlhovlasou brunetkou ktorá má pekne vyvinuté prednosti, ako by sa nám snažil nahovoriť nejaký románopisec, ale na lietanie s mojím "novým" pad

Ráno som sa zobudil so zvláštnym chvením v tele - viete, ako keď Vám „niečo“ chýba...
Nie však nežné milovanie s dlhovlasou brunetkou ktorá má pekne vyvinuté prednosti, ako by sa nám snažil nahovoriť nejaký románopisec, ale na lietanie s mojim „novým“ padáčikom FLIRTíkom, ktorý sa mi skrýval pod posteľou. Pohľad z okna na internáte prezradil, že dnes je ten správny deň. Slniečko sa odrážalo od snehovej pokrývky a jemne sklonený kúdol dymu z miestneho komínu naznačoval ideálne podmienky pre zoznamovací let s mojim novým kamarátom.
Po niekoľkých telefonátoch som dospel k záveru, že na tento dobrodružný výlet sa budem musieť podujať sám. Zbalil som do „báglu“ všetky potrebné veci ako čiapka, rukavice a vybral som sa na kopec. Keď som vystúpil z autobusu, naskytol sa mi pohľad na majestátny Straník so známou leteckou históriou, ktorý budí rešpekt pred každým odvážlivcom čo chce vystúpiť na jeho vrchol.

Pohľad z vrchu Straník.

Pochvaľujúc si geniálnosť nápadu vybehnúť niekam do prekrásnej prírody, sľapal som pomaličky s ťažkým ruksakom na vrchol kopca, ktorý som mal v úmysle zletieť. Vyzeralo to tam ako v rozprávke. Zasnežené konáre ihličnanov a niekoľko pováľaných stromov spoza ktorých presvitalo slniečko vykresľovalo neskrotnú silu prírody. Konečne som na vrchole a kochám sa pohľadom na zasnežené vrcholky Malej Fatry. Rozbaľujem si krídlo a premýšľam ktorým smerom budem štartovať, keďže na vrchole panuje bezvetrie. To bezvetrie mi nenahráva práve do karát, ale v hĺbke duše som vcelku rád - aspoň nebudem mať veľa výšky na hlúposti. Hodím na seba postroj, predletová kontrola a idem na to... Dlhšia prestávka v lietaní si vyberá svoju daň - prvý pokus sa náramne podobal na úkaz ktorý je často k videniu na „somárskych“ lúčkach, kde sa mladí a nádejní adepti na paragliding učia štartovať. S tým rozdielom, že predo mnou, namiesto šípkového kríku, zjavil sa veľký studený závej. Plný entuziazmu teda nanovo šľapem pár metrov na vrchol a chystám sa na druhý pokus. Chvíľku koncentrujem energiu a bežím. Tentoraz ma namiesto záveja prekvapil hlboký sneh, ktorý sa podo mnou preboril pri behu maximálnou rýchlosťou, ktorá však so štartovacou nemala zďaleka nič spoločné. Nasledovalo prudké zbrzdenie podvozkovej časti tela a pristátie na brucho...

Ilustračné foto: Zimné štarty na Straníku bývajú problematické.

Navyše, keďže som už bol za hranou, bol to skok „rybkou“ dole kopcom pričom sa mi podarilo utopiť v snehu váriometer, ktorý stihlo tak akurát zabručať na znak veľkého klesania. To by v tom bol čert aby som sa neodlepil! Do tretice všetko dobré a tak sa opäť chystám na štart, tentoraz však mením smer. Vyzerá to, že sa to tím smerom nepreborí. Po chvíľkovom sústredení sa rozbieham a pohľadom hore kontrolujem vrchlík. Je tam v plnej paráde! A šepká mi: Bež! Bež! to by sa mohlo podariť! Blíži sa koniec rampy a ja začínam cítiť ten starý známi tlak medzi nohami od popruhov, ktoré ma dvíhajú do výšin. Práve som prebehol koniec rampy, trošku pribrzdím, nechám rozbehnúť, štrng štrng poklopkali mi vrcholky konárov po sedačke a už mám rýchlosť. Letím! No predčasne som sa radoval. Nasmerujem zrak pred seba - Ups! Smreky!!! Tento raz ja šepkám FLIRtíkovy, že v rámci dobrých priateľských vzťahov dúfam, že ma z toho vyseká. Najbližšie desatiny sekundy som strávil hľadaním škáry medzi vrcholkami stromov a očami som odtláčal konáre od seba. Uff, vyšlo to! Som voľný! Voľný ako vták a pred sebou mám už iba šíre more vzduchu.

Ilustračné foto: Zimné lietanie na Straníku.

S úsmevom kontrolujem krídelko a v duchu hovorím, že si určite budeme rozumieť. No čo, najbližšie stúpaky sú niekde u protinožcov a teda premýšľam čo z nadobudnutou výškou. Tak si vyskúšame ako sa riadi - vpravo, vľavo, super, som nadšený. Presne ako som si to predstavoval. Ešte nejaká špirálka. Jedna otočka, druhá, pekne sa to rozbieha, ale stačilo, mám už málo výšky. Prebytočnú rýchlosť využijem ešte na nejaké „wingovery“ a zaradzujem sa do okruhu na pristátie, vysúvam podvozky, podrovnávam a šups už som jemne dosadol do snehovej perinky ktorá sa rozprestiera všade na okolo. Po krátkej chvíli som poskladal padáčik a s nadšením sa poberám späť na intrák kde ma čakajú suché ponožky a kuracie prsíčka na prírodno.

Autor: Matej Petrík