Kominár nosí šťastie aj tým, čo neveria

Chytiť sa za gombík a veriť, že stretnutie s kominárom prinesie šťastie? Kdeže, mnohí tomu neveria. Najskôr musia doma pekne vymrznúť, až potom si kominára patrične ocenia!

Keď je vonku mínus 20 a komín neťahá, prežívajú pri jeho príchode do domu intenzívny pocit šťastia aj ľudia, ktorí tradíciu s gombíkom označujú za výmysel.

"Keď dokončím prácu a piecka začne hučať a hriať, je to naozajstné ľudské šťastie," opisuje kominár Ján Fanta z Třebone, ktorému v týchto mrazivých dňoch pribudlo objednávok.

Ozývajú sa aj tí, ktorí komíny dlho zanedbávali. Každý problém sa teraz násobí a teplo domova náhle vôbec nie je samozrejmé.

Kominárov odbúda, takže Fanta si teraz pripadá trochu ako zdravotnícka pohotovosť, lebo ľudia v studených domácnostiach rátajú každú hodinu. Denne najazdí aj sto kilometrov, aj tak nestíha, takže na strechy musí v týchto dňoch liezť aj jeho syn.

Síce rovnako prevzal remeslo, ktoré muži vo Fantovej rodine dedia už od roku 1824, ale zvyčajne ho rozvíja pri počítači a výpočtoch emisií či písaní rôznych posudkov.

"No teraz musíme do terénu obaja. Kominárska česť mi nedovolí, aby som sedel v teple a niekto doma mrzol. Keď je to akútne, idem tam aj o siedmej večer," vysvetľuje päťdesiatročný muž, ktorý je v odbore takmer 30 rokov a mával v Třeboni a 18 okolitých dedinách na starosti okolo 5000 komínov.

Po zmene vyhlášky a požiarneho zákona prešla zodpovednosť na majiteľa alebo prevádzkovateľa objektu, ktorý by si mal nechať komín šesťkrát ročne skontrolovať od odborníka.

"To nerobí vari nikto, 90 percent komínov je zanedbaných," hovorí Fanta. Pripomína, že preto sa po roku 1998 počet požiarov zdvojnásobil.

Ľudia sú však nepoučiteľní a spomenú si väčšinou až vtedy, keď pocítia problém na vlastnej koži. Fanta to prirovnáva k jazde autom "nadoraz", až dôjde benzín.

Napríklad v utorok čistil komín taký zanesený sadzami, že v ňom zostával už len štvorcentimetrový otvor. "V tom prípade nepomôže nič iné, než to mechanicky prečistiť, žiadne amatérske zásahy nemajú zmysel a môžu byť aj nebezpečné," vysvetľuje.

A nie je to jediné negatívum tej roboty. Aj keď má na sebe tri vrstvy oblečenia a navrchu zimné kominárske šaty prešité jelenicou, pri práci vonku mráz rýchlo zalieza pod kožu. Z ľadovej strechy strach nemáva.

"Nejako sa ku komínu vždy dostanem, vďaka dlhoročnej praxe už viem, kam šliapnuť. A primrznutý sneh je skôr výhodou, lebo na rozdiel od mokrej plochy sa nešmýka," usmieva sa kominár. No dodáva, že toľko teplých čajov ako v tomto období, už dlho nevypil. Vďační ľudia mu ich varia potom, čo dal ich sporák do poriadku. (čtk)