Na spoločnej fotografii je v uniforme Pavol Valiska, ktorý bol potom deväť rokov v ruskom zajatí. FOTO - ARCHÍV
V roku 1921 sa nechal strhnúť vojenskou propagandou, ako sedemnásťročný odišiel na východný front. Mladý obuvnícky tovariš s túžbou po dobrodružstve vstúpil do armády a po boku rakúsko-uhorských spojencov bojoval v prvej svetovej vojne proti Rusom.
Na fronte však rýchlo spoznal nezmyselnosť vojny, ktorá sa prejavila v jeho neschopnosti zabiť, alebo čo i len zraniť nepriateľa. Po troch dňoch na bojisku a piatich neškodných výstreloch do vzduchu padol do ruského zajatia.
Ocitol sa v pracovných táboroch a väzeniach po celom bývalom Rusku. Pavol Valiska z Palína tam žil v hrozných podmienkach celých deväť rokov. Hladnému, vyčerpanému ťažkou prácou a bez kontaktu s rodinou mu pomáhali prežiť iba jeho osudové lásky.
Kniha o otcovi a preňho
To všetko opísal v knihe jeho syn Jozef. Otca v nej vníma prostredníctvom schopnosti milovať. "Všetko mi vyrozprával, keď som bol už starší. Hovoril mi o veciach, ktoré by som ako dieťa nechápal. Hovoril otvorene - často mi vyrozprával detaily o ženách, ktoré veľmi, až spaľujúco miloval a ktoré mu pomohli prežiť," hovorí dnes 76-ročný dôchodca z Michaloviec.
Knihu dopísal len pred pár týždňami a nazval ju Lásky vojnového zajatca. Podrobne zachytáva otcove dni, momenty a pocity v táboroch od tundry až po Kaspické more. Vykresľuje ho s chybami, slabosťami i zúfalstvami, ktorým podľahol.
"Pre dcéru milicionára, do ktorej sa zaľúbil, sa pokúsil spáchať samovraždu. V pištoli mal len dva náboje. Najprv vystrelil na Oľu, ktorú netrafil, a potom si strelil do hlavy. Oľa mu v tej chvíli vrazila do ruky a on utrpel len povrchové zranenia."
Keď sa zaľúbil do dcéry lekára, ktorý pomáhal zajatcom v tábore na pomedzí čínskych a mongolských hraníc, neškodoval. Zásobovala ho a on dával iným. "Na Štedrý deň otec porozdával chlapom pár kociek cukru, každému dal zo desať cigariet a pár žemlí. Hovoril, že mnohí boli tak dojatí, že plakali."
Bol ako Doktor Živago?
Silný príbeh v sebe ukrýva množstvo ľudských nešťastí, osudových stretnutí a šťastných návratov a je trochu podobný Doktorovi Živagovi. Syn Pavla Valisku Jozef knihu napísal už ako dôchodca. Prvý výtlačok urobil na vlastné náklady.
"Autor disponuje neobvyklou schopnosťou pútavého rozprávania, čo nie je v slovenskej próze samozrejmé. Vyrozprával životné príbehy čitateľsky veľmi pôsobivo a sugestívne," povedal o knihe literárny kritik, profesor Milan Hamad. (mipo)
Jozef Valiska napísal o osude svojho otca v zajatí knihu.
