Praha 25. januára (TASR) Českí občania získali v roku 1996 možnosť nahliadnuť do zväzkov, ktoré na nich viedla ŠtB. Ale príslušníkov tajnej polície naďalej kryla "hmla úradnej anonymity". Ako v českom denníku Lidové noviny (LN) konštatuje historik Radek Schovánek, aj Česko by potrebovalo inštitúciu ako slovenský Ústav pamäti národa.
Až päť rokov po prvom sprístupnení zväzkov ŠtB vznikol návrh zákona o zriadení inštitúcie, ktorá by zhromaždila, usporiadala a spravovala roztrieštené archívne fondy bývalého bezpečnostného aparátu, rekonštruovala ich a sprístupňovala verejnosti. Zákon však zamietla Poslanecká snemovňa a archiválie ŠtB zostali v rukách niekoľkých inštitúcií ministerstva vnútra, obrany a spravodlivosti.
Namiesto toho bol prijatý zákon, ktorý nariaďoval zverejniť oficiálny zoznam osôb evidovaných v kategóriách tajných spolupracovníkov ŠtB. V zoznamoch chýbajú desaťtisíce mien, iné sú zverejnené omylom.
V Česku platí od januára 2005 nový archívny zákon, ktorý umožňuje študovať všetky dokumenty ŠtB, aj keď obsahujú citlivé osobné údaje. Úradníci ministerstva vnútra však opäť dokázali nájsť spôsob, ako ochrániť príslušníkov ŠtB, v mnohých prípadoch kolegov z vedľajšej kancelárie: personálne zväzky vyhlásili za nearchiválie, čím porušili zákon aj vnútorné predpisy. Tento svojvoľný akt bol zrušený až po 11 mesiacoch.
Podľa Radka Schovánka existujúci český Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu, ktorý spadá pod Policajné prezídium, dokumenty nespravuje a aj preto dodnes nedokázal objasniť niektoré kauzy, napríklad tzv. čihoštský zázrak, niekoľkonásobnú vraždu v Babiciach, smrť Jana Masaryka či záhadné úmrtie Charlesa Jordana.
Rekonštrukcia činnosti ŠtB, ktorá mala byť navždy ukrytá pred verejnosťou aj po páde komunistického režimu, vyžaduje vznik inštitúcie, ktorá bude mať dostatok prostriedkov aj politickej nezávislosti. Nejde o škandalizáciu jednotlivcov, ale pochopenie mechanizmu totalitnej moci v Československu.
Po 15 rokoch od pádu komunistického režimu nie sme schopní odpovedať ani na najzákladnejšie otázky jeho fungovania. Doteraz nie sú spracované rozsiahle fondy a na pultoch kníhkupectiev neležia monografie o ŠtB, vojenskej rozviedke a súdnictve, či o riadení celého represívneho aparátu vedením KSČ. V poznávaní našej minulosti sme iba na prahu a čaká nás dlhá a trpezlivá práce, uzatvára český historik v LN.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
