Z inžiniera z Nižnej Slanej sa v Himalájach stal budhistický mních

Budhistický mních má od bojovníka, zaúčajúceho sa v budhistickom kláštore ako kickboxer Jean-Claud van Damme ďaleko. Ten reálny sa musí zriecť svetských pôžitkov, vycestovať do neznámej krajiny, prijať askétu a venovať sa meditáciám a charite.

Svoje o tom vie Slovák Andrej Šimon. Má 31 rokov, pochádza z Nižnej Slanej a je budhistickým mníchom v Malajzii.

Prečo sa pre taký život rozhodol? "Neprišlo to zo dňa na deň," priznáva. "Niekoľko rokov som cestoval po svete a spoznával kultúry a náboženstvá." Odišiel, lebo nemal silu riešiť vnútorné i vonkajšie konflikty svojho sveta. Prijal budhistické meno Tharuvanso, mladý mních.

Vycestoval do Škótska a iných krajín Európy, nasledoval Blízky východ, Izrael. Zablúdil aj do arabských krajín, a napokon do Indie. "Do Himalájí ma priviedla krása hôr a záujem o meditácie a praktiky v tibetských kláštoroch. Cítil som, že to je cesta k vnútornému pokoju, pohode a porozumeniu samého seba," hovorí vyštudovaný inžinier.

Na cestu za poznaním sa zbalil štyri dni po promóciách. Stál najmä o prijatie do najstaršieho budhistického kláštora. Je v Himalájach. "Chcel som v ňom ostať jednu noc. Bol som zvedavý, či je tam taká drezúra, ako som to poznal z filmov, či ma prijmú, či mi dajú čistiť záchody a podobne."

Na to, aby sa človek, turista, do kláštora dostal, musí pred ním čakať týždeň. Toľko času vtedy nemal. Vošiel dnu. Tam sa ho ujal starý mních, ponúkol mu večeru i lôžko na noc.

Andrej zostal v kláštore dva dni. Čistenie záchodov ani drezúru nezažil, a keď si oddýchol, pokračoval ďalej. Horskými priechodmi v Himalájach prechádzal 52 dní, stretával miestnych mníchov i učiteľov a začal sa viac zaujímať o budhizmus.

"Indickú časť Himalájí vystriedal Nepál, ďalší mnísi aj učitelia, až prišiel na rad tábor pod Mont Everestom. Koncom roka 1999 som zakotvil v Bodhgaya. Cestou som stretol množstvo mníchov, ale do tajov meditácie ma nikto nevedel zasvätiť. Bodhgaya je zvláštne miesto. Tu Budha počas svojej askézy dosiahol úplné osvietenie. Je tu veľa chrámov a kláštorov. To miesto bolo nabité duchovnom, tak som tam ostal."

Najskôr sa prihlásil na meditačný kurz tibetského majstra, potom čakal na príchod dalajlámu. V kláštore prežil Vianoce i Nový rok: "Prijal som Budhovo učenie, základný úvod do meditácie, naučil som sa umeniu mantry, to, ako usmerniť svoju myseľ i všetky potrebné rituály."

Za budhistického mnícha bol ordinovaný koncom novembra 2001. Žije v Pinang južného Thajska, učí aj v Kuala Lumpure, v chráme postavenom v palmovom háji.

Život mnícha je o odriekaní, modlitbách i meditácii. Je to, čo mu dajú ľudia, darovaný je aj jeho odev a všetky náklady. "Milodary spravuje učiteľ. Nie vždy sú nimi peniaze. Keď potrebujeme niekam ísť, napríklad domov, dostanem letenku a všetko ostatné, čo potrebujem," hovorí Andrej o jednoduchých podmienkach.

Nemožno ani pomyslieť, že by ho takým životom sprevádzala žena. Tie sú pre mnícha tabu. Žiadnej sa nesmie dotknúť, fyzický kontakt sa trestá. "Na ochranu pred dotykmi používame rúcho. Omotáme si ho okolo dlaní a dáme, alebo prijmeme tak dar," vysvetľuje mních Lompi.

"Nehody" sa síce stávajú, napríklad na letisku či v autobuse, no nie je za nimi ukrytý zámer. "Ani mama si nemohla zvyknúť na to, že sa ma nesmie dotýkať. Až teraz je to v poriadku," usmieva sa mladý Slovák.

Rodičia sú napriek tomu radi, že je "v pohode". Otec hovorí: "Syn prežil búrlivý život vysokoškoláka. Budhizmus mi tiež nešiel do hlavy, no prijal som jeho rozhodnutie. Povedal mi: Oco, bol by si radšej, keby som bol ožran a narkoman? Toto ma presvedčilo, že cesta, ktorú si vybral, je správna."

A Andrej dodáva: "Našiel som harmóniu s okolím i spoločnosťou, v ktorej žijem. Šťastie i napätie prijímam také, aké sú. Nič neodsúvam, k ničomu sa neviažem. Som oslobodený a voľný. Nech sú všetky cítiace bytosti šťastné."

Autor: RENÁTA MAZURKOVÁ, r