Priština 21. januára (TASR) - Kosovský prezident Ibrahim Rugova, ktorý trpel na rakovinu pľúc, zomrel dnes vo veku 61 rokov. Potvrdil to jeho hovorca Mohamed Hamiti.
"Prezident zomrel dnes krátko pred poludním vo svojej rezidencii v Prištine, obklopený členmi svojej rodiny," oznámil Hamiti.
Rugovovi, ktorý už 15 rokov stál na čele albánskeho hnutia za nezávislosť Kosova od Srbska, diagnostikovali rakovinu pľúc v septembri minulého roka. Prezident, ktorého osoba je medzi kosovskými Albáncami priam kultová, bol do oboznámenia sa s touto diagnózou tuhým fajčiarom.
Rugova bojoval za nezávislosť etnických Albáncov z juhu Srbska od roku 1990, keď zažal nenásilné hnutie proti politickému režimu bývalého juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana Miloševiča. Bol lídrom Demokratickej ligy Kosova (LDK), ktorá vznikla po tom, ako Miloševič v roku 1989 zrušil autonómiu Kosova.
V prvej polovici 90. rokov, keď sa Chorváti i bosnianski Moslimovia obrátili proti Srbom, chceli mnohí kosovskí Albánci otvoriť "južný front" a nezávislosť Kosova vybojovať so zbraňou v ruke. Rugova sa však obával ďalších násilných akcií. Pod jeho vedením vyhlásili kosovskoalbánske strany nezávislosť a začali budovať paralelné štruktúry vlády, zdravotníctva a školstva. Rugovu zvolili za kosovského prezidenta. V Srbsku ho často označovali za "umierneného politika s extrémnym cieľom". Hlavným účelom jeho exilovej vlády bolo získanie daní od rozsiahlej komunity kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí.
Jeho umiernená politika sa stala terčom kritiky po rozpade Juhoslávie v polovici 90. rokov, keď Kosovo nebolo zahrnuté do mierových rokovaní v Daytone. Pre kosovských Albáncov to znamenalo, že nedosiahnu podporu západných štátov v boji za nezávislé Kosovo. Mnohí sa domnievali, že jeho pacifizmus sa rovná pasivite.
Počas politického režimu Miloševiča bolo obyvateľstvo Kosova sužované častými represáliami proti albánskym rebelom i pôsobením tzv. Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorá bola v Srbsku považovaná za teroristickú organizáciu.
Po vyvrcholení bojov medzi albánskymi separatistami a jednotkami Belehradu v roku 1999, ktoré sa skončili vojenskou intervenciou NATO, sa Kosovo dostalo pod správu OSN a srbské sily boli nútené jeho územie opustiť.
Prvým medzinárodne uznaným prezidentom Kosova sa stal 4. marca 2002 - po páde Miloševičovho režimu a víťazstve Demokratického zväzu Kosova vo voľbách v roku 2001.
Jeho smrť prišla v čase, keď sa majú začať sporné rokovania o štatúte Kosova. Rozhovory medzi srbskou a albánskou stranou, sprostredkované OSN, sa majú začať vo Viedni v stredu 25. januára. Kosovskí Albánci, ktorí v Kosove tvoria 90-percentnú väčšinu, trvajú na nezávislosti, kým Srbsko nástojí na zotrvaní regiónu v rámci štátneho útvaru Srbska a Čiernej Hory. Rugova bol oficiálnou hlavou vyjednávacieho tímu kosovských Albáncov.
Jeho smrťou sa pravdepodobne na kosovskej politickej scéne odštartuje tuhý mocenský boj medzi jednotlivými politickými lídrami.
Úradujúcim prezidentom by mal byť predseda kosovského parlamentu Nexat Dhaci.
1 2 12 20 zsl pel
