„Áno, stal som sa bohatým človekom,“ začína rozhovor politik, sociológ, ekonóm, publicista, vydavateľ, prognostik, podnikateľ Fedor Gál. Pred piatimi rokmi predal svoj podiel v spoločnosti CET 21, ktorá prevádzkovala úspešnú českú televíziu Nova.
Tento „vyhnanec“ zo Slovenska žije v Prahe a je tam rád.
Nova? To je zlatá baňa
„Z Novy som odišiel preto, že som tam nemal žiaden vplyv. Môj vlastnícky podiel bol iba dve percentá. A ja mám rád, keď vidím po sebe nejakú stopu.“
Televízia Nova a jej držiteľ licencie Vladimír Železný je momentálne v nezávideniahodnej situácii. Americkým partnerom má zaplatiť 27 miliónov dolárov. Fedor Gál celú kauzu okolo televízie sleduje minimálne. Je mu jasné, že ide o peniaze a je rád, že v nej nefiguruje.
„Je to zlatá baňa, veľmi úspešný podnik a Vladimír Železný je fantastický manažér.“ Jemu pripisuje Gál najväčšiu zásluhu na tom, s akým úspechom sa Nova etablovala.
„Neprikláňam sa však ani k jednej strane.“
Kandidát vied, doktor ekonómie. Večný študent
Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore v Terezíne. Jeho rodina bola deportovaná v roku 1944. Po vojne sa vrátil do malej dedinky na Slovensku, do Lupče.
„Normálny študentský život som nezažil. Ženil som sa veľmi skoro. Popri zamestnaní som pracoval – v Dimitrovke, v Slovnafte, po českých chemických fabrikách.“
Vyštudoval chemicko-technologickú fakultu. Nastúpil do výskumného ústavu, začal študovať sociológiu, urobil si ašpirantúru. Doktorát si spravil aj z ekonómie. „Som inžinier chémie, kandidát sociologických vied a doktor ekonomických vied,“ konštatuje s úsmevom.
Večný študent. Intelektuál.
Robil veľa vecí naraz.
Nič sa nezmenilo
Napriek tomu, alebo možno práve preto sa stal nezávislým až po predaji svojho podielu v úspešnej televízii.
„Mám nakladateľstvo, pred týždňom tu vyšla nová kniha Ľuby Lesnej Únos demokracie. Na fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej zakladáme centrum sociálno-ekonomickej stratégie. Motám sa okolo filmu a televízie, som členom niekoľkých nadácií,“ zhodnotil svoje aktivity.
Nedostatkom času netrpí.
Ešte pred mesiacom bol populárny aj vďaka vlastníctvu milej kaviarničky v centre Prahy, kde sa stretávala intelektuálska elita. Svojho času tam krstil knihu aj bývalý český premiér Václav Klaus.
„Predal som to, veľmi ma to zaneprázdňovalo. Robil som to štyri roky, stálo ma to strašne veľa peňazí, času a energie. To všetko som chcel investovať niekam inam.“
Odchody sú ťažšie ako príchody
Zo Slovenska má neporovnateľne lepší pocit dnes, ako keď z neho odchádzal. „Ľudia ma vnímajú inak, už nemajú predsudky, respektíve majú iné starosti, iných priateľov i nepriateľov.“
Svoj odchod neľutuje. „V tom čase to bolo správne rozhodnutie.“
Nešlo len o to, že sa v Bratislave zle cítil, alebo že by ho ľudia nemali radi.
„Praha je mesto, kde sa dá lepšie profesionálne presadiť. Je tam všetko, čo mám rád.“
Má tam svoj dom, svoju knižnicu i kamarátov. „Keď chcem, zoberiem sa a idem do Bratislavy, tak isto ako idem do Tel Avivu.“
O návrate do politiky neuvažuje. „Ani v novembri 1989 som v nej byť netúžil. Chcel som sa vrátiť k svojmu civilnému povolaniu, ktoré ma veľmi bavilo. Len som to stále posúval.“
Návrat mu trval celých desať rokov: „Na univerzite som začal pracovať na plný úväzok.“
Politiku však spomenie ešte raz: „Viete, odchody sú komplikovanejšie ako príchody.“
A rozhovorí sa o Trenčianskych Tepliciach a akomsi preslávenom penzióne.
ROMAN KRPELAN
