Brusel 19. januára (TASR) - Belgické úrady predpovedajú, že v prípade pandémie vtáčej chrípky by v Belgicku bolo 20.000-50.000 mŕtvych a ochorela by štvrtina obyvateľstva. Vyplýva to z katastrofického scenára, o ktorom dnes informuje belgický denník Le Soir.
"Predstavme si to najhoršie. Vtáčia chrípka sa rozšíri po svete a masívne atakuje ľudstvo. Vírus zmutoval a prenáša sa medzi ľuďmi. Pandémia sa rozširuje," opisuje situáciu denník.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje počet obetí vo svete v takomto prípade na dva až sedem miliónov. Nakazila by sa asi jedna pätina až jedna tretina celkovej populácie planéty.
Prognózy a predpokladaný vývoj zverejnila aj belgická komisia pre chrípku. Odhaduje, že by boli dva až tri milióny chorých Belgičanov, ktorí by museli byť na lôžku alebo by ich bolo treba hospitalizovať počas ôsmich až 12 týždňov. Počet obetí by prekročil 20.000.
Rovnako ako naposledy by pandémia bezpochyby vznikla v Ázii a Belgicko by zasiahla v priebehu desiatich týždňov. Trvala by asi tri-štyri mesiace, pričom treba rátať s tým, že o niekoľko týždňov či mesiacov by sa objavila druhá vlna. Tieto odhady sa zakladajú na skúsenostiach z doterajších pandémií a dôveryhodnejšie informácie by boli k dispozícii v momente prepuknutia pandémie. To by oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá by informovala vlády jednotlivých krajín.
V minulom storočí sa vyskytli tri pandémie. Španielska chrípka si v rokoch 1918-19 vyžiadala 50-100 miliónov obetí, ázijskej chrípke s pôvodom v Číne v rokoch 1957-58 podľahol asi milión ľudí a rovnaký počet obetí zaregistrovali aj v prípade honkongskej chrípky o desať rokov neskôr.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab
