Občas chodievam na chalupu na Kysuciach, kde mali dom starí rodičia. Správy o kalamite so snehom sa inak vnímajú z pohodlia teplej obývačky a inak, keď musíte každý deň odhadzovať kopy snehu.
Myslím, že kompetentní dobre vedia, že problémy s pretrhnutým vedením sú hádam odvtedy, odkedy bola zavedená elektrina do týchto oblastí (a problémy nie sú iba so snehom, ale ja so silným vetrom)!
Vzniknuté škody, ktoré sú spôsobené pretrhnutím vedenia, sa síce snažia opraviť operatívne, ale trvá to nejaký čas. Vždy to má klasický priebeh.
Zrazu prestane ísť elektrina a darmo práve niečo varíte, pozeráte televízor, alebo perie práčka. Neostáva vám nič iné, iba čakať. Oprava trvá prinajmenšom niekoľko hodín, respektíve dní.
A kto na to doplatí? Iba obyvatelia konkrétnej dediny.
Skúste si predstaviť, že vám nejde elektrina aj tri dni v kuse. Večery pri sviečke môžu byť síce romantické, ale postupom času vás aj tá romantika prejde.
Aj pre samotných elektrikárov, ktorí sa musia brodiť snehom a hľadať pretrhnuté vedenie a znovu ho zapájať, to nie je žiadna slasť. Ešte k tomu si predstavte problémy s nedostupnosťou takýchto oblastí automobilom (aj keď terénnym) pre sneh.
Zaujímalo by ma, či by nebolo lepšie investovať do vedenia elektrickej infraštruktúry v zemi. Isteže, investičné náklady by boli asi vyššie, ale v konečnom dôsledku by sa to iste oplatilo. Pretože zima príde vždy.
gogola.blog.sme.sk