Prvú báseň napísala pred šiestimi rokmi. Vonku snežilo a ona sa nudila. Vyblázniť sa na snehu nemohla, v detstve prekonala detskú mozgovú obrnu.
Katka Polášková (22) z Kremnice sa narodila predčasne v ôsmom mesiaci a je telesne postihnutá. S pomocou rodičov doma urobí pár krokov, no vonku sa pohybuje na invalidnom vozíku.
"Na tú prvú báseň sa pamätám veľmi dobre. Mamka mi povedala, aby som iba tak nečinne nesedela a robila niečo užitočné. Tak som si odhrnula záclonu a pozerala, ako krásne sneží. Všeličo sa mi hrnulo hlavou a vločky som dlho sledovala. Potom som rovnako dlho písala," spomína Katka na svoju prvotinu.
Odvtedy ich napísala desiatky, no trvalo jej dlho, kým ich dala niekomu prečítať. Zábrany mala dokonca aj pred mamou, ktorá je už dnes jej prvým čitateľom i kritikom.
Zlom prišiel vo chvíli, keď sa v Kremnici zrodil projekt Sny bez bariér. Tri dievčatá s telesným postihnutím čítali bez ostychu na literárnom stretnutí to, čo si dovtedy chceli uchovať ako tajomstvo.
"Tento projekt mi dal veľmi veľa. Zúčastnil sa na ňom aj spisovateľ Peter Glocko a stal sa pre mňa hnacím motorom. Povedal, aby sme si nenechávali svoju tvorbu pre seba, že by to bola škoda. Páčila sa mu hlavne báseň Živé kvety zeme," spokojne hovorí Katka.
Dnes najviac sníva o vydaní vlastnej zbierky a poézia už dávno nie je jej tajomstvom. Rada sa s ňou podelí s každým, kto rád číta. Nakupovanie darčekov nepozná, všetci blízki od nej dostávajú do daru básne. "Niektorí by si už z tých darov určite poskladali básnickú zbierku," usmieva sa.
Napriek vážnemu postihnutiu je mimoriadne samostatná a rada hovorí, že každého presvedčí jazykom. Pred časom ukončila praktickú školu v Novej Bani-Hrabinách a sama sa rozhodla, že pôjde do sociálneho zariadenia Nový domov v Prievidzi.
Všetko si aj vybavila a rodičov postavila pred hotovú vec. Tí si síce niekedy povzdychnú, že vie byť poriadne hlavatá, ale jej rozhodnutia akceptujú. "Bol to dobrý krok, cítim sa tam spokojná. Máme tam rôzne aktivity, no môžem aj písať. Píše aj pani riaditeľka, a tak sa máme o čom rozprávať," priznáva.
Rovnako rada sa však vracia do rodnej Kremnice, kam okrem seba vždy prinesie aj nové básne. Aby sa doma nik cez víkend nenudil.
