|
Paulínyová v Jozefovi Makovi, kde napriek úctyhodnému veku ukázala skvelý, takmer artistický výkon. FOTO - ARCHÍV |
Bežka. Tak volajú Júliu Paulínyovú tí, čo ju majú radi. Prezývku získala podľa birmovného mena Alžbeta, ale aj vďaka temperamentu. Prednedávnom oslávila 80. narodeniny, napriek tomu zostáva verná doskám, čo znamenajú svet.
Táto novoveská herečka sa celý život živila slovom, hoci v trinástich vedela po slovensky povedať iba chlieb. To slovo ju aj súrodencov naučil otec, aby nebodaj na Slovensku neumreli hladom.
"Otec sa narodil v Hnilci, mama pochádzala z Budapešti. S mamou sa zoznámili vo Francúzsku, otca vyhnala do sveta za prácou bieda. Narodila som sa v Paríži."
Rodina sa neskôr presťahovala do Holandska, kde otec pracoval ako baník. Žilo sa im dobre, no stále sa spomínal domov, Slovensko. A čím častejšie sa vo svete skloňovalo slovo vojna, tým väčšia bola otcova túžba vrátiť sa.
"Napriek maminej nevôli sme sa v roku 1938 presťahovali. Všetko bolo pre nás nové, aj ihličnaté lesy. V Hnilci nás prichýlil otcov brat. V malej chalúpke sme bývali my piati plus strýkova rodina. Pomestili sme sa a bolo nám tam dobre. Neskôr sme si postavili na tie časy honosný dom," spomína pani Júlia.
Dnes býva na sídlisku a zo Spiša nevytiahne päty. Vydala sa a k divadlu ju priviedla manželova žiarlivosť.
"Najprv som pracovala v zdravotníctve, manžel však veľmi žiarlil. Vybavil mi prácu v divadle v Spišskej Novej Vsi, mala som tam robiť garderobierku. Povedala som si: Žiarlil, keď som pracovala v nemocnici, čo to bude, keď sa zamestnám v divadle!" smeje sa pani Paulínyová.
Manželstvo sa teda skončilo rozvodom, divadlo však pani Júlii zostalo. Robila tam do dôchodku a teraz je už tri roky ochotníčkou v miestnom súbore Hviezdoslav. Na svojom konte má 19 premiér a 634 predstavení ako profesionálna herečka a 13 premiér a 261 predstavení s kolegami z Hviezdoslava.
Jej rodičia síce najskôr krútili hlavou, ale nevynechali ani jedno predstavenie. A deti boli jej najväčšími kritikmi. Divadlo síce obišli oblúkom - syn je lekár, dcéra učiteľka - no maminými priaznivcami sú doteraz.
To, že sa stala pani Júlia herečkou z donútenia, dodnes neľutuje. Raz si dokonca zahrala menšiu úlohu s Jurajom Kukurom. "Mala som predviesť monológ a pritom naňho pozerať. Pri tom pohľade som však úplne zabudla text. To všetko pre jeho oči! Aj som mu to povedala a celý štáb sa smial," uzatvára herečka na doživotie zo Spišskej Novej Vsi.
