Praha 17. januára (TASR) Ako o koncentračnom tábore s otrasnými hygienickými podmienkami hovorí o tábore v Letoch pri meste Písek, ktorý existoval od roku 1940 do roku 1943, uznávaný mikrobiológ František Patočka. Ten tábor za vojny navštívil ako člen komisie, ktorá mala preskúmať príčiny vypuknutia škvrnitého týfusu.
Spomienky Patočku na tábor v Letoch zverejnil dnes český denník Lidové noviny z knihy Milana Labudu Živí proti mŕtvym, ktorú vydala SAV.
Na mieste bývalého tábora je dnes veľkovýkrmňa ošípaných a ministerstvo financií chce vytvoriť finančnú rezervu na vykúpenie pozemkov. Od polovice 90. rokov tam pamätník pripomína pamiatku 1300 rómskych väzňov, ktorí táborom prešli na ceste do vyhladzovacích táborov v Poľsku, a z ktorých v Letoch 326 zomrelo.
Od nedele je v Letoch aj balvan s nápisom obetiam, ktorý tam nechala priviezť ultrapravicová Národná strana. Pôvodne mal byť na kameni nápis, že tábor, ktorý existoval za protektorátu bol iba pracovný, že išlo o nemecký tábor a že Rómovia v ňom umierali iba na bežné choroby.
Prvé čo som si s hrôzou uvedomil, boli detské mŕtvolky, spomína v knihe mikrobiológ Patočka, ktorý do tábora prišiel v roku 1942. Druhý, asi ešte horší pohľad bol na deti v agónii, niektoré v horúčkach, pokračoval v opise svojich zážitkov.
Stravovanie cigančiat sa skôr podobalo veľmi biednemu kŕmeniu zvierat v zoologickej záhrade. O plachtu, ktorá bola ich jedinou prikrývkou, sa navzájom preťahovali nielen rukami, ale aj zubami... Predo mnou sa odkryl obraz, ktorý čo do hrôzy prekonal všetky moje najstrašnejšie predstavy o pekle, citujú LN slová mikrobiológa ako hlas do verejnej diskusie o tom, aký tábor v Letoch stál.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
