Sarajevo 28. februára (TASR) - Bosnianska mierová jednotka SFOR dnes podnikla rozsiahlu akciu zameranú na zatknutie Radovana Karadžiča. Bývalého bosnianskosrbského lídra sa vojakom zadržať nepodarilo a Karadžič tak naďalej zostáva najhľadanejšou osobou zo zoznamu obžalovaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Napriek neúspechu je operácia považovaná za signál, že zatknutie Karadžiča je len otázkou času.
Severoatlantickou alianciou vedená Stabilizačná jednotka podnikla rozsiahle pátranie vo východobosnianskej dedine Celebiči, ležiacej v odľahlej horskej oblasti pri hraniciach s Čiernou Horou, informoval hovorca NATO Yves Brodeur. Jednotka však našla len tri sklady zbraní, v ktorých bolo veľké množstvo protitankových striel, granátov, mínometov, guľometov, nášľapných mín a munície, uvádza sa vo vyhlásení SFOR, ktorá vojakov z oblasti po akcii stiahla. Nález zbraní potvrdzuje informácie o tom, že Karadžič je chránený vo veľkom štýle.
Srbské zdroje oznámili, že pri akcii prepukli v regióne - považovanom za baštu srbských radikálov a jedno z možných útočísk Karadžiča - niekoľkohodinové prestrelky.
Jednotky SFOR zablokovali cesty v 40-kilometrovom okruhu okolo Celebiči, vzdialenej asi 50 km od mesta. V dedine sa objavili obrnené vozidlá, pristálo niekoľko vrtuľníkov NATO a ľudia dostali zákaz vychádzať z domov, ktoré vojaci NATO prehľadávali. Srbská televízia v Bosne a Hercegovine informovala, že v oblasti bolo počuť dve silné detonácie a telefonické spojenie s dedinou bolo prerušené.
Brodeur oznámil, že SFOR (momentálne asi 20-tisícová jednotka) sa pre akciu rozhodla na základe informácií, podľa ktorých sa Karadžič nachádza v blízkosti Celebiči. "Karadžič nebol na tomto mieste nájdený. Napriek tomu zásah preukázal schopnosť a odhodlanie SFOR zatknúť osoby obžalované z vojnových zločinov - v prípade potreby aj s použitím sily," uvádza sa vo vyhlásení mierovej jednotky.
Aj keď Karadžič zostáva na slobode, pozorovatelia sú presvedčení, že jeho čas sa kráti. "Niečo sa dalo do pohybu," povedal nemenovaný západný diplomat pôsobiaci v Sarajeve pre agentúru DPA. Medzinárodné spoločenstvo vie, že pri zatknutí budú obete, dodal diplomat, pre stabilitu a mier v krajine je však zatknutie nutné.
V uplynulých týždňoch sa zintenzívnili informácie o skorom zadržaní Karadžiča. Podľa médií americké tajné služby a špeciálne oddiely hľadaného lokalizovali. K lokalizácii údajne prispela cielená dezinformácia o zatknutí Karadžiča a bývalého hlavného veliteľa bosnianskosrbských síl Ratka Mladiča, po ktorej analytici vyhodnocovali odpočúvanú telefonickú konverzáciu osôb z Karadžičovho okolia.
Vláda bosnianskej Srbskej republiky (RS) proti zásahu SFOR ostro protestovala. Premiér Mladen Ivanič vyhlásil, že jeho kabinet nebol o akcii informovaný a varoval pred možným "vážnym" poškodením vzťahov medzi vládou v Banja Luke a SFOR. Ako dodal, pri akcii nebol nik zatknutý ani zranený. Ivanič, citovaný agentúrou Beta, zároveň ubezpečil, že úrady RS stále nevedia, kde sa Karadžič ukrýva.
Belehradská rozhlasová stanica B-92 oznámila, že neznámi páchatelia vypálili niekoľko striel na sídlo medzinárodnej policajnej jednotky IPTF v severobosnianskom meste Bijelina. Predpokladá sa, že ide o reakciu srbských extrémistov na zásah SFOR.
ICTY Karadžiča obžaloval v roku 1995 zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, spáchaných počas bosnianskej vojny (1992-95). Najvážnejšie obvinenia proti Karadžičovi vzniesli v súvislosti s útokmi na civilistov počas obliehania Sarajeva a s masakrou v enkláve Srebrenica, kde bosnianskosrbské jednotky zabili asi 7000 moslimských mužov a chlapcov.
Karadžič, 56-ročný psychiater a príležitostný literát, počas bosnianskej vojny miatol západných sprostredkovateľov deklarovaným záujmom o nastolenie mieru.
Z politiky sa musel stiahnuť v roku 1996 na základe mierových dohôd z amerického Daytonu, napriek tomu však zo zákulisia dlho vplýval na činnosť nacionalistickej Srbskej demokratickej strany (SDS), ktorú založil. Karadžičovi stúpenci zastávali najdôležitejšie politické posty v RS. Súčasné vedenie SDS tvrdí, že s Karadžičom nemá žiadne kontakty.
Rodený Čiernohorec Karadžič pod ochranou silne vyzbrojenej osobnej ochranky naďalej riadil svoje malé finančné impérium, ktoré vybudoval počas vojny. Paradoxne, svojím monopolom na stavebné firmy sa Karadžič výrazne podieľal na obnove krajiny, k zničeniu ktorej prispel. Finančne mu údajne pomáha aj v Srbsku žijúci brat Luka, ktorý má v prenájme viaceré čerpacie stanice ropnej spoločnosti Jugopetrol.
