Vstup TwoOne do bratislavského letiska preň môže znamenať ďalší rozvoj, ale aj útlm.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Predaj bratislavského letiska konzorciu TwoOne, v ktorom má zastúpenie viedenské letisko Schwechat, ako to navrhuje minister dopravy Pavol Prokopovič, vyvoláva vo verejnosti otázky v súvislosti so vznikom monopolu. Rast letiskových poplatkov, a teda aj leteniek, útlm letiska, nočné lety či prevažne nákladná doprava sú hlavné výhrady proti vstupu TwoOne do bratislavského letiska. Vyššie ceny leteniek
Z obáv, o ktorých sa hovorí, by cestujúci najviac pocítili rast cien leteniek a letiskových poplatkov. Hoci poplatky tvoria len asi päť percent ceny letenky klasických aeroliniek, pri nízkonákladových aerolíniách môže byť cena za poplatky významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje konečnú cenu letenky.
"Ide o reálnu obavu. Rast cien poplatkov však bude závisieť aj od regulácie bratislavského letiska," povedal pre SME námestník riaditeľa centra pre výskum turizmu austrálskej Monashovej univerzity Peter Forsyth. Cenová regulácia podobná tej v Londýne, kde je regulátorom stanovený cenový strop, by podľa neho tento problém do istej miery vyriešila. Stále to však nebude znamenať súťaž letísk, povedal.
Nárast letiskových poplatkov očakávajú aj slovenskí ekonómovia. Podľa Petra Staneka zo Slovenskej akadémie vied došlo v prípade, ak niekto kúpil viac letísk, spravidla k vyrovnaniu poplatkov. Ako príklad uviedol fúziu letísk v Nemecku, Švajčiarsku a Taliansku. Stanek však nepredpokladá, že v prípade ovládnutia Bratislavy Schwechatom sa naše poplatky dostanú na úroveň rakúskych. Podobný názor má ja analytik Ľudovej banky Mário Blaščák: "Na Slovensku ešte nie je taká kúpna sila, aby sme platili rakúske ceny."
Rozvoj letiska
Spojenie letísk vyvoláva aj otázku ich rastu a ďalšieho rozvoja. Chýbajúca súťaž letísk a nárast cien bude podľa Forsytha znamenať pomalší rozvoj letiska. "Bratislavské letisko sa môže rozvíjať rýchlejšie len v prípade, ak Viedeň naň presunie časť svojej prevádzky," myslí si austrálsky odborník.
Samotný rast počtu cestujúcich a rozvoj letiska podľa Blaščáka nezávisí len od jeho majiteľa. "Rozvoj letiska bude závisieť viac od vývoja ekonomiky v mikroregióne Bratislava - Viedeň - Budapešť ako od majiteľa," povedal. Rozšírenie súčasného terminálu a stavbu nového totiž plánovali všetci uchádzači.
V súčasnosti dokáže letisko vybaviť za rok asi 1,8 milióna cestujúcich, o tri roky však nebude táto kapacita postačovať. Podľa odhadov vzrastie počet cestujúcich v priebehu tohto obdobia na dva až dva a pol milióna a v horizonte zhruba desiatich rokov, teda v roku 2015, sa tento počet podľa ministerstva dopravy ešte zdvojnásobí. "Súčasné dve vzletové dráhy by však mali aj o desať rokov postačovať, " povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Ján Kotuľa.
Stanek v tejto súvislosti dodáva, že TwoOne neplánuje útlm letiska, lebo uvažuje o vybudovaní železničnej rýchlodráhy medzi oboma letiskami.
Obavy z útlmu vyvracia aj riaditeľ pre štúdie o doprave amerického inštitútu Reason Public Policy Institute Robert W. Poole: "Investor orientovaný na zisk nezarába peniaze tak, že zruší niečo, čo mu môže zisk prinášať."
Konkurovať či spolupracovať
Podľa slov ministra dopravy Pavla Prokopoviča zásadnou otázkou pre neho bolo, či podporiť spoluprácu letísk, alebo ich konkurenciu. Minister zvolil cestu spolupráce. Ekonómovia tvrdia, že vo všeobecnosti je konkurencia pre cestujúcich lepšia. "Viedeň nedovolí, aby si tieto dve letiská priamo konkurovali," povedal Forsyth.
Rozvojový potenciál letiska nemusí výber investora ovplyvniť. "Myslím si, že ak TwoOne kúpi bratislavské letisko, zameria sa hlavne na nízkonákladové lety a lety na krátku vzdialenosť. Je pravdepodobné, že to isté by urobil aj iný prevádzkovateľ, keďže Schwechat je tak blízko," povedal pre SME americký ekonóm Poole.
So zameraním na nízkonákladové aerolinky počítala aj vláda aj ostatní uchádzači. Vyplýva to aj z toho, že nie je pravdepodobné, aby si bratislavské a viedenské letisko konkurovali pri letoch klasických aeroliniek, dodal austrálsky odborník Forsyth.
Podľa prognostika Pavla Kárásza môžu v niektorých prípadoch priniesť výhody zo spojenia letísk viac ako ich konkurenčný boj. Záleží však aj na tom, ako sa budú plány TwoOne realizovať.
Riziká sú podľa Kárásza pri každej privatizácii, pričom je na vláde, aby podpísala takú zmluvu, ktorá zabráni ich vzniku. "Dôležité teraz je, aby sme spravili zo spojenia letísk komparatívnu výhodu," doplnil.
To, že by si štát ponechal výrazný vplyv na chod letiska aj po jeho privatizácii, nepokladá za správne Martin Chren z Nadácie F.A. Hayeka. "Ak má byť letisko súkromné, vláda by principiálne nemala do jeho prevádzky zasahovať," povedal Chren.
Príklady konkurencie a spolupráce letískMalá vzdialenosť medzi letiskami nie je v regióne Bratislava - Viedeň vo svete ojedinelá. V niektorých oblastiach si letiská konkurujú, v iných súperia. Zväčša však ide o dvojice alebo trojice letísk v jednej krajine či dokonca meste. Navyše, situácia bratislavského letiska so Schwechatom, kde bude súkromný majiteľ, sa nedá porovnávať s tými prípadmi, kde je vlastníkom letísk štát alebo mesto.
Konkurenčné letiská
* Kolín - Bonn (nízkonákladové aerolinky) vz. Düsseldorf, Nemecko. Obe sú v súkromných rukách a sú vzdialené od seba zhruba 50 kilometrov.
* Bergamo Orio vz. dvojica letísk Linate a Malpensa, Miláno, Taliansko
* Love Field (nízkonákladové aerolinky) vz. DFW International, Dallas, USA
* Oakland (nízkonákladové aerolinky a krátke lety) vz. SFO v regióne sanfranciského zálivu, USA. Letiská sú vzdialené od seba niekoľko kilometrov cez záliv.
Spojené letiská (systémy letísk)
* Heathrow, Gatwick a Stansted, Londýn, Veľká Británia
* Letisko Charlesa de Gaula a Orly, Paríž, Francúzsko
* Linate a Malpensa, Miláno, Taliansko
* Dulles International a Reagan National, Washington, USA
* Houston Hobby a Houston Intercontinental, Houston, USA
* Newark, J. F. Kennedy a LaGuardia, New York, USA (r)
