Washington 16. januára (TASR) - Národná agentúra pre letectvo a vesmír USA (NASA) je pripravená vypustiť v utorok na planétu Pluto najrýchlejšiu sondu v histórii. Prvý kozmický let k záhadnému a studenému okraju našej slnečnej sústavy by sa mohol začať už o 19:24 SEČ, pričom okno pre štart zostane otvorené do 14. februára.
Kozmická loď New Horizons s 30-kilogramovým vedeckým vybavením by mala prekonať 6,4 miliardy kilometrov k Plutu za deväť až 14 rokov. Kozmické plavidlo využije aj gravitáciu planéty Jupiter, čím sa zvýši jej rýchlosť až na 75.000 kilometrov za hodinu.
Keď New Horizons prekoná obežnú dráhu planéty Neptún, musí ešte preletieť Kuiperovým pásom, ktorý tvoria kamenisté telesá o veľkosti niekoľko desiatok kilometrov. Podľa vedcov ide o zvyšok materiálu, z ktorého sa tvorila slnečná sústava. Pluto sa nachádza na jeho vonkajšej strane.
New Horizons sa má priblížiť k Plutu na vzdialenosť 10.000 kilometrov a zmapovať nočnú stranu planéty. Ďalšie plány misie sa potom stanú predmetom rokovaní. Vedci dúfajú, že sonda by mohla v nasledujúcich piatich až siedmich rokoch preskúmať jedno či dve telesá Kuiperovho pásu.
Sonda o veľkosti piana je navrhnutá na princípe termosky, aby si uchovala teplo. Pohonný systém bude veľa rokov počas putovania priestorom vypnutý okrem nízkoenergetického spätného signálu na Zem. Vybavenie sondy zahŕňa spektrometer "Alice" na skúmanie atmosféry a kameru "Ralph" s ultracitlivou úrovňou svetla. Rádioizotopický termoelektrický generátor bude poskytovať pohon prostredníctvom prirodzeného rádioaktívneho rozkladu paliva na báze zmesi oxidu plutónia.
Vzdialená poloha Pluta vždy upútavala pozornosť astronómov, ktorí tvrdia, že misia za 700 miliónov dolárov je ako výlet späť v čase o štyri miliardy rokov, kedy sa podľa nich sformovala slnečná sústava.
"Skúmanie Pluta a Kuiperovho pásu je ako robiť archeologický výskum do histórie vonkajšej slnečnej sústavy, miesto, kde môžeme nazrieť do starovekej éry formovania planét," uviedol riaditeľ misie New Horizons Alan Stern.
Planétu Pluto s ľadovým a lesknúcim sa povrchom objavili len pred 75 rokmi. Dokonca ani Hubblov teleskop nebol schopný ju zreteľne zosnímať. Jej mesiac Cháron objavili v roku 1978. Rovnako ako náš Mesiac je Cháron natočený stále rovnakou stranou k Plutu a súčasne z povrchu Pluta sa zdá, že Cháron je stále na tom istom mieste na oblohe, pretože doba obehu Chárona je rovnaká ako doba rotácie Pluta.
Z tohto dôvodu sa Pluto a Cháron označuje za dvojplanétu a tiež aj preto, lebo hmotnosť Chárona vzhľadom na hmotnosť Pluta nie je zanedbateľná a obe telesá obiehajú okolo spoločného ťažiska, ktoré sa nachádza mimo telesa Pluta.
