Santiago de Chile 16. januára (TASR) - Socialistka Michelle Bacheletová (54) sa v noci nadnes stala prvou ženou-prezidentkou v histórii Chile a súčasne prvou ženou zvolenou voličmi do čela štátu v Južnej Amerike. Guyana už síce mala prezidentku, avšak Janet Jaganová sa ujala funkcie po smrti svojho manžela-prezidenta v roku 1997.
Pôvodným povolaním detská lekárka, bývalá ministerka obrany a zdravotníctva Michele Bacheletová získala v druhom kole prezidentských volieb 53,5 percenta odovzdaných hlasov.
Jasne porazila konzervatívneho protikandidáta, multimilionára Sebastiána Piňeru (56), za ktorého hlasovalo 46,5 percenta oprávnených voličov. Na čele Chile tak nahradí doterajšieho prezidenta Ricarda Lagosa.
Práve v telefonickom rozhovore s ním, ktorý sprostredkovala čílska televízia, víťazka volieb označila výsledok hlasovania za "víťazstvo všetkých občanov Chile", oceniac pritom pokojný priebeh rozhodujúceho druhého kola. Odstupujúci prezident hovoril o "veľkom dni pre Chile", ktoré bude mať vďaka Bacheletovej víťazstvu "veľkú vládu a veľkú ženu".
Víťazke gratuloval aj porazený mediálny magnát Piňera, ktorý patrí medzi najbohatších mužov Chile.
V stredoľavom tábore víťazky zavládlo už po prvých čiastkových výsledkoch nadšenie, ktoré vyústilo v oslavy na uliciach čílskych miest. Iba na hlavnej triede metropoly Santiago de Chile sa zhromaždilo podľa policajných odhadov asi pol milióna ľudí.
Bacheletová vo svojom prvom vystúpení po volebnom víťazstve avizovala, že by chcela vládnuť za pomoci kabinetu "nových tvárí", v ktorom bude rovnaký počet mužov i žien. Evidentne dojatá hovorila o víťazstve, ktoré nepatrí jednej osobe alebo jednej strane, či koalícii, ale všetkým a celej krajine. Súčasne prisľúbila, že Chile opäť raz upozorní na seba svet a dodala, že krajina sa môže stať bohatšou bez toho, "aby prišla o dušu, bez toho, aby znečisťovala vzduch, ktorý dýchame alebo vodu, ktorú pijeme". Počas štvorročného pôsobenia v prezidentskej funkcii chce Bacheletová podľa vlastných slov vytvoriť sociálny systém, ktorého pozitíva pocítia všetci občania latinskoamerickej krajiny.
Víťazstvo socialistickej kandidátky v prezidentských voľbách v Chile upevní politický posun doľava v Latinskej Amerike. Vo voľbách v Bolívii zvíťazil v minulom mesiaci socialista Evo Morales a ľavicový kandidát sa podľa prieskumov teší najväčšej podpore aj v Mexiku. V rôznych podobách je ľavica pri moci aj v Argentíne, Brazílii, Uruguaji a Venezuele.
V samotnom Chile znamená triumf Bacheletovej v prezidentských voľbách v neprerušenom slede už štvrté víťazstvo kandidáta zo stredoľavej koalície, ktorá vznikla z opozície voči diktatúre Augusta Pinocheta (1973-90). Počas nej bola teraz zvolená prezidentka krátky čas internovaná a následne žila istý čas v exile v bývalej Nemeckej demokratickej republike.
Michelle Bacheletovú, na rozdiel od väčšiny jej ideologicky blízkych politikov, pozorovatelia nepovažujú za populistku, ani za jedinca, ktorý sa usiluje o politickú, či o ekonomickú revolúciu, skôr o revolúciu kultúrnu. Jej inaugurácia by sa mala uskutočniť 11. marca. Jej éru by v Chile malo charakterizovať viac sociálnej spravodlivosti, viac práv pre pracujúcich, dôchodková reforma a lepšie vzdelanie pre široké vrstvy obyvateľstva.
3 20 le žab
