Informovala kuvajtská štátna televízna spoločnosť, s odvolaním sa na oficiálne zdroje. Príčina úmrtia nie je zatiaľ známa. V septembri 2001 utrpel kuvajtský panovník krvácanie do mozgu a hospitalizovali ho v nemocnici v britskej metropole Londýne. Odvtedy trpel viacerými zdravotnými problémami vrátane ochorenia hrubého čreva a neukazoval sa na verejnosti.
V súvislosti s úmrtím vyhlásila kuvajtská vláda 40-dňový smútok. Najbližšie tri dni zostanú všetky úrady v krajine zatvorené a štátne televízie prerušili svoje zvyčajné vysielanie a nahradia ho čítaním islamskej svätej knihy koránu, čo je tradičným prejavom štátneho smútku.
Sabáh sa narodil 19. júna 1926. Niektoré agentúry však uvádzajú, že dnes zomrel vo veku nie 79, ale 77 rokov. V rokoch 1949-1959 bol guvernérom oblasti al-Ahmadí a v roku 1962 sa stal ministrom zahraničných vecí. Emír Sálim as-Sabáh ho vymenoval v roku 1966 následníkom trónu.
Po Sálimovej smrti v roku 1977 Džábir nastúpil na jeho miesto ako emír. V máji roku 1985 sa pokúsil na Džábira istý šiitsky extrémista spáchať atentát prostredníctvom samovražedného bombového útoku. Následne emír zmenil väčšinu dovtedy praktizovaných zvykov. Prestal jazdiť vlastným autom do rušných bazárov a štvrtí a obmedzil aj bežné verejné vystúpenia.
Počas irackej invázie z iniciatívy Saddáma Husajna ho v roku 1990 zosadili okupačné iracké vojská a 2. augusta toho istého roku opustil Kuvajt. Emír emigroval do susednej Saudskej Arábie, odkiaľ organizoval odboj proti irackému diktátorovi až do februára 1991. Po oslobodení svojej krajiny vojskami OSN sa v marci toho istého roku vrátil naspäť do Kuvajtu.
Džábir al-Ahmad as-Sabáh oplýval v krajine a v regióne bohatom na ropu značným vplyvom a mocou. Zahraničnú politiku Kuvajtu orientoval na Spojené štáty americké. V závažných otázkach sa však musel radiť a robiť rozhodnutia spoločne s ďalšími predstaviteľmi klanu as-Sabáhovcov. Rod as-Sabáhovcov vládne v krajine už viac ako 250 rokov.
