Táto nová opona však tento raz nie je dielom Moskvy, ale kapitalistického Západu, ktorý sa tak bráni pred prílevom obyvateľov zaostalých a chudobných štátov ako sú Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko a dokonca i samotné Rusko. A Západ vytvára aj inú oponu ako kedysi Moskva - namiesto strážnych veží a plotov z ostnatého drôtu zavádza vízové režimy posilnené prísnymi hraničnými kontrolami, počítačovými databázami, najmodernejšími prístrojmi, detekčným zariadením a samozrejme armádou pohraničníkov.
Podľa Times však Poľsko nejaví ochotu oddeliť svojich východných susedov oponou, za ktorou samo tak dlho živorilo. Ale presne to je cena, ktorú žiada Európska únia od pobaltských štátov, Poľska, Maďarska, Slovenska a Slovinska za prijatie do svojho exkluzívneho klubu.
Východné hranice týchto štátov sa totiž po vstupe do únie stanú vonkajšími hranicami európskeho spoločenstva. Obyvatelia prosperujúcich miest ako Berlín, Viedeň a Paríž sa obávajú, že po prijatí kandidátskych krajín k nim budú cez deravé vonkajšie hranice prúdiť drogy, zbrane a ilegálni imigranti.
Únia už prispela Poľsku sumou 61 miliónov libier na zaistenie hraníc s bývalými sovietskymi republikami. Do roku 2004 má na poľskej strane vyrásť 94 hraničných postov, ktoré bude strážiť 6500 pohraničníkov vybavených lietadlami, vrtuľníkmi a terénnymi vozidlami. Okrem toho bude na poľsko-ukrajinských a bieloruských hraniciach 30 oficiálnych prechodov.
Podľa Times je anglický prístav Dover, v ktorom kotvia trajekty z Európy, oproti poľskému hraničnému prechodu Bobrowniki ako ospalý priechod medzi štátmi tretieho sveta. Dvestopäťdesiat colníkov v Bobrownikách, pohraničníci a administratíva denne vybavia viac ako tisícku kamiónov, áut a autobusov z Bieloruska.
Všetky vozidlá prechádzajú najskôr cez "rádiometrickú bránu", ktorá je schopná zachytiť aj také malé množstvo rádioaktívneho materiálu, že pacienti, ktorí podstupujú rádioterapiu by tu spustili alarm. Potom vozidlá prechádzajú cez niekoľko röntgenov, cez počítačovú kontrolu, detektory oxidu uhličitého, endoskopické kamery a nakoniec ich preveria pátracie psy.
Poliakom sa nepáči najmä požiadavka únie, aby zaviedli pre svojich susedov vízový režim, ktorý by citeľne obmedzil chod prihraničných bazárov. Okrem toho, by tým odrezali časti západnej Ukrajiny a Bieloruska, ktoré pred druhou svetovou vojnou patrili Poľsku, a kde žije veľa po poľsky hovoriacich obyvateľov.
Varšava sa tiež obáva, že ak bude mať Ukrajina pocit izolácie, obráti sa Západu chrbtom a upustí od naštartovaných reforiem tak, ako Bielorusko.
Noviny Times záverom článku citujú nemenovaného poľského diplomata, podľa ktorého blahobyt a bezpečnosť Poľska závisia od prosperity Ukrajiny.
lb ed
