Podgorica 12. januára (TASR) - Špeciálny vyslanec koordinátora zahraničnej politiky EÚ pre otázky čiernohorského referenda Miroslav Lajčák dnes v Podgorici otvoril rokovania s členmi vládnej koalície a opozície.
Slovenský diplomat a bývalý veľvyslanec SR v Belehrade sa stretol s predstaviteľmi opozície, ktorí sa zasadzujú za zotrvanie Čiernej Hory v štátnom zväzku so Srbskom a nesúhlasia s referendom o nezávislosti.
Lajčák má v pláne aj rokovanie s čiernohorským premiérom Milom Djukanovičom, predsedom parlamentu Rankom Krivokapičom i s prezidentom Srbska a Čiernej Hory Svetozarom Marovičom.
Čiernohorská opozícia zastáva názor, že k právoplatnosti referenda je potrebná 50-percentná účasť všetkých oprávnených voličov. Premiér Djukanovič spolu s predstaviteľmi vládnej koalície však uviedol, že by na to stačila 25- až 40-percentná účasť 440.000 oprávnených voličov Čiernej Hory.
Prieskumy preukazujú, že za nezávislosť by hlasovalo 41,4 percent obyvateľov a proti oddeleniu Čiernej Hory od Srbska 32,3 percent voličov. Nerozhodných ostáva 25 percent opýtaných. Vyše 270.000 Čiernohorcov žijúcich v Srbsku podľa stanoviska Benátskej komisie nemá právo zúčastniť sa na referende.
Čiernohorský parlament by mal na zasadnutí 7. februára stanoviť oficiálny dátum konania referenda v prípade, že sa predstavitelia opozície a koalície dohodnú o všetkých sporných otázkach.
Úlohou Lajčáka bude aj sprostredkovať riešenia otázok týkajúcich sa bezpečnostných opatrení a kampane za referendum v médiách.
Čierna Hora sa ako jediná z bývalých juhoslovanských republík neodtrhla od Srbska, s ktorým v roku 1992 vytvorila Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR). Vzťahy medzi Belehradom a Podgoricou sa však postupom rokov zhoršovali a v Čiernej Hore sa zvýšil vplyv stúpencov nezávislosti.
Pod silným tlakom a za sprostredkovania EÚ, ktorá sa obávala zmeny hraníc na Balkáne, sa Srbsko a Čierna Hora vo februári 2003 transformovali na voľnú úniu prakticky suverénnych štátov spojených len malou centrálnou administratívou.
