Vychodila len osem tried ľudovej školy, nepozná noty a predsa skladá piesne. Namiesto zapisovania textov a melódie na papier si desiatky veršov ukladá do pamäti. Osemdesiatjedenročnej Zázrivčanke Márii Pagerkovej to zatiaľ nerobí nijaké problémy.
Prvé pesničky zložila už ako dievča. Odmalička mala vzťah k hudbe. "Keď som mala šestnásť, chodila som na spev. Spievali sme v sprievode organu, na ktorom hrával jeden Nemec. Ale keď prišlo zlé obdobie, šli po ňom partizáni, tak musel utiecť, chudák," spomína.
"Jój, to boli časy. Až z Ráztok, tam som ako malá bývala, sme chodili spievať dolu do dediny. Dobre bolo. Cez zimné sviatky chodili popod okná spievať najskôr malí chlapci, po nich prichádzali mládenci a neskôr už chlapi," dodáva pani Mária.
I ona sa snaží skladať také piesne, aby ich ľudia mohli spievať v kostole či pod oknami domov. V repertoári má svadobné, adventné, vianočné, ale aj pohrebné. Po sčítaní všetkých by sme prišli až k číslu päťdesiat.
Rok čo rok za ňou chodia záujemcovia, aby ich nejakú tú pesničku naučila alebo pre nich zložila novú. V zázrivskom kostole odznela už nejedna. Do svojho programu si hudobné diela starkej Pagerkovej zaradil aj folklórny súbor Zázrivček.
"Pri skladaní ma nesmie nikto vyrušovať. Sadnem si za stôl alebo sa pustím do nejakej roboty a nechám slová vo svojej hlave voľne plynúť," prezrádza recept na úspech Zázrivčanka. Zároveň s textom si už hmká melódiu. "Aby šli slová do nôty," vysvetľuje.
Ak sa jej v noci nedá zaspať, vymýšľa pesničky aj v posteli. A keď sa zobudí: "Pamätám si to ešte lepšie. A keď mi znova príde niečo na rozum, tak to pridám k veršom, ktoré som už vymyslela."
(aš)
