"Malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji Európskej únie, a preto vyzývam členské štáty, aby vyriešili niektoré daňové problémy, ktoré týmto firmám bránia podieľať sa na vnútornom trhu," uviedol komisár pre dane a clá László Kovács.
Za malú a strednú firmu Európska únia považuje spoločnosti, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov a obrat do 50 miliónov eur (asi 1,871 miliardy Sk). Hoci pod túto definíciu spadá väčšina európskych firiem, len tri percentá z nich podnikajú aj za hranicami svojej vlasti. Podľa komisie je to tak aj pre obavy z 25 odlišných daňových pravidiel a zo zvýšených administratívnych nákladov.
Zdaňovanie podľa pravidiel "domovského štátu" by podľa komisie neznamenalo, že by sa dane platili len v jednej krajine. Dane zahraničnej pobočky by sa však vyrátali podľa predpisov, ktoré platia v krajine, odkiaľ firma pochádza. Každý štát by pritom uplatňoval vlastnú mieru zdanenia na svoju časť podnikových príjmov či platov zamestnancov.
Každý štát, ktorý by chcel zaviesť tento dobrovoľný systém, by tak mohol urobiť prostredníctvom dvoj- či viacstranných dodatkov k súčasným dohodám o zabránení dvojitého zdanenia, alebo uzatvorením novej mnohostrannej zmluvy, bez toho aby musel meniť svoje daňové predpisy. Prípadne by členské štáty mohli tento systém obmedziť len na malé firmy do 50 zamestnancov a s obratom do 10 miliónov eur. Experiment by mal trvať päť rokov, kým by sa vyhodnotil ako prínos. Európska komisia pripomenula, že na týchto pravidlách sa už dohodli Nemecko a Holandsko. (čtk)
