Kábul 8. januára (TASR) - Vojenské sily pod vedením NATO, ktoré preberajú dohľad nad bezpečnostnou zónou v južnom Afganistane, nesmú používať agresívnu taktiku ako letecké údery alebo prehľadávanie domovov ľudí bez súhlasu vlády. Vyhlásil to dnes prezident Afganistanu Hamíd Karzaj.
"Nechceme bombardovanie našich dedín. Nechceme prehľadávanie našich domovov," povedal Karzaj v Kábule v rozhovore pre agentúru Asociated Press (AP).
Severoatlantická aliancia rozširuje svoje operácie z relatívne stabilného severu a západu Afganistanu na nepokojný juh, kde sú aktívni stúpenci Talibanu, čo umožní USA zredukovať svoju vojenskú prítomnosť v oblasti. NATO plánuje rozšíriť svoju prítomnosť v Aganistane do júna zo súčasných 9000 na 15.000 vojakov, pričom na juhu Afganistanu by mali pôsobiť Kanaďania, Briti a Holanďania.
Karzaj ďalej v rozhovore pre AP vyjadril očakávanie, že samovražedné útoky budú v Afganistane pokračovať "ešte dlhý čas". Je však presvedčený, že mnohí z atentátnikov v nedávnej vlne útokov nevedeli o tom, že pri akcii sami zahynú.
V uplynulých štyroch mesiacoch došlo v Afganistane k asi 20 samovražedným útokom. Časť z nich podľa jeho slov boli ľudia, ktorých oklamali alebo ľudia, ktorých niekto odpálil z diaľky. "Máme jasné indície, že niektoré z bômb neboli samovražedné bomby," povedal Karzaj.
Afganský prezident sľúbil, že jeho vláda nadviaže diplomatické vzťahy s Izraelom, ak umožní Palestínčanom vytvoriť si vlastný štát. "Ak bude uznaný palestínsky štát, uznáme Izrael, nadviažeme vzťahy s Izraelom. Budeme s Izraelom obchodovať," uviedol.
Prekvitajúci obchod s drogami ohrozuje podľa jeho slov Afganistan väčšmi ako terorizmus, pretože ohrozuje samotnú existenciu štátu.
Karzaj ďalej vyzval lídra bývalého vládnuceho hnutia Taliban, mullu Umara, aby nadviazal kontakt so zástupcami úradujúceho kabinetu a začal s nimi rokovať o celonárodnom zmierení.
"Bol by som rád, keby sa do Afganistanu vrátili všetci utečenci, vrátane členov Talibanu, aby sa mohli zapojiť do politického, hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života našej krajiny," povedal najvyšší afganský predstaviteľ v interview poskytnutom agentúre AP.
Od roku 2001, keď Američanmi vedené zahraničné vojenské jednotky zvrhli režim islamských fundamentalistov, sa mulla Umar a jeho najbližší spolupracovníci skrývajú na neznámom mieste. Hamíd Karzaj v skutočnosti neverí, že by sa líder Talibanu odvážil opustiť svoju skrýšu a začal rokovať s afganskou vládou o budúcnosti krajiny.
Mnoho amerických expertov je toho názoru, že sa mulla Umar - podobne ako aj líder medzinárodnej teroristickej organizácie al-Káida Usáma bin Ládin - skrýva v ťažko prístupnej pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom.
