Aj muži ju nazývajú anjelom

príbeh

V horskej službe robí už päť rokov. Je to jej veľký koníček. Má vyštudovanú zdravotnícku školu, no momentálne v zdravotníctve nepracuje. Na Slovensku je približne 400 dobrovoľných záchranárov a Mária Iskrová je jednou zo šiestich žien.

V horskej službe robí jej ujo, aj ďalší z ich rodiny. Pracovať tam je hlavne mužskou záležitosťou, je to fyzicky náročná práca, ale Mária to chcela skúsiť. Nie nadarmo sú tam všetky ženy slobodné.

"Je to aj časovo, aj fyzicky náročné. Chlap, ktorého treba ťahať na saniach, môže mať aj 100 kilogramov a ďalších 30 kilogramov vážia sane."

V Banskej Bystrici je približne 45 riadnych členov a asi sedem čakateľov. V zime majú rozdelené služby v šiestich strediskách, sú tam zvyčajne po dvaja, ale niekde aj traja, štyria. Podľa potreby a pohotovosti. Každá pomocná ruka je vítaná.

Záchranári musia vedieť ovládať vysielačku, manipulovať so saňami a, samozrejme, zvládnuť prvú pomoc. "Kto má záujem pracovať v horskej službe, musí mať v prvom rade rád hory, musí mať chuť do nich investovať každý víkend."

V zime najčastejšie zasahujú pri zlomeninách, odreninách, zrážkach lyžiarov, ale aj pri lavínach. Známy lavínový svah je v Tureckej. Treba počúvať lavínové správy, stupeň lavínového nebezpečenstva, sledovať počasie a všímať si prírodné indikátory. Tak sa možno vyhnúť katastrofe.

"Ešte som nevidela, ako lavína padla, ale v Tureckej som zažila pátranie v lavíne. Ak padne, záchrannú akciu zariaďuje stredisko lavínovej prevencie. Najideálnejší pomocník po lavíne je pes. Preventívne sa pre skialpinistov odporúča, aby mali pips, teda zariadenie vysielajúce signál."

Mária taktiež radí, ako sa správať po páde lavíny. "Je to ako veľká vlna v mori. Ak by sa niekto ocitol v situácii, že by išla naňho lavína, určite by si mal zakryť tvár, aby mal v nej aspoň kúsok vzduchu na dýchanie."

A čo robia záchranári, keď nemajú veľa práce? "Väčšinou človek stretne veľa známych, takže sa ani nedá povedať, že by tam bolo nejaké voľno. Zastavím sa na kus reči pri jednom vlekárovi, potom pri druhom a čas uplynie rýchlo." Niekedy si zájdu aj na diskotéku, po sezóne robievajú guláš.

Mária tú prácu berie ako záľubu. V lete trénuje na bicykli alebo lezením po skalách. A prezrádza: "Baví ma, že som stále v horách. Niekedy sa mi ráno nechce ísť, hlavne keď je zlé počasie, ale keď prídem, som rada, že som tam. Spoznala som takto veľa ľudí a niektorí sú aj vďační za pomoc." MICHAL ALBERT