Berlín 27. februára (TASR) - Benešove dekréty sú nezlučiteľné s európskym právnym poriadkom a treba ich urýchlene zrušiť, a to ešte pred pričlenením Česka k Európskej únii. Túto myšlienku dnes v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk opakovane vyslovil podpredseda zmiešanej parlamentnej komisie ČR a EÚ, bavorský poslanec Európskeho parlamentu za Kresťanskosociálnu úniu (CSU) Bernd Posselt.
Nemecký politik upozornil na nebezpečenstvo, ktoré podľa jeho názoru predstavuje pre Európu a jej právny poriadok návrh predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Václava Klausa, ktorý by privítal v dokumente o prijatí ČR garancie platnosti spomínaných dekrétov.
"Európska únia predstavuje právne spoločenstvo. Ak niekto chce doň vniesť protiprávne dekréty, správa sa podobne ako ten, kto do počítača zanesie vírus a tým ohrozí celý systém," mienil Bernd Posselt. Európska únia sa musí preto vo vlastnom záujme usilovať, aby takéto dekréty prestali platiť ešte pred prijatím danej kandidátskej krajiny. Tomu slúžia kodanské kritériá, v ktorých sú zakotvené očakávania týkajúce sa právneho štátu, demokracie a oblasti ľudských a menšinových práv, dodal líder Sudetonemeckého krajanského spolku.
Podľa jeho názoru je potešiteľné, že sa konečne aj v Česku začala živá diskusia o ominóznych dekrétoch. "Pán Zeman tvrdí, že dekréty už nie sú živé, pán Klaus ich zasa na opozičnej strane chce dostať do právneho poriadku Európskej únie, čím potvrdzuje, že v rozpore so Zemanovými tvrdeniami sú dekréty naozaj v platnosti. Kresťanskí demokrati zastávajú o niečo európskejšie stanovisko, podľa ich názoru treba problém vyriešiť racionálne, avšak ani sami naozaj nevedia ako," vyhlásil Bernd Posselt.
Predstaviteľ CSU v EP poukázal v interview na rozdielne nálady v Česku a v Poľsku, kde obyvateľstvo podľa jeho slov prejavuje omnoho viac záujmu a zvedavosti a kde Bernd Posselt registruje menej averzie. Záujem o odsun obyvateľstva po druhej svetovej vojne motivujú predovšetkým u mladých ľudí podľa neho tri faktory, nutnosť spracovať vlastné dejiny, úsilie spracovať túto bolestivú, historickú epochu a zabrániť tak opakovaniu podobných činov, ako aj fakt, že právo na vlasť musí mať miesto v európskom a medzinárodnom právnom poriadku.
Vyhnanie, odsun sa už nikdy nesmú stať prostriedkom politiky, podčiarkol Posselt a poprel, že by renesancia osudu vysídlencov v nemeckých médiách mohla vyvolať oživenie nacionalizmu. Obe veci nemajú nič spoločného, zdôraznil.
