Belehrad 27. februára (TASR) - Prokuratúra haagskeho Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) nie je bez pomoci insiderov bývalého belehradského režimu schopná usvedčiť juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča zo zločinov, z ktorých ho obvinila.
V rozhovore pre nemeckú agentúru DPA to v Belehrade vyhlásil právny poradca srbského a juhoslovanského exprezidenta Zdenko Tomanovič. Ako dodal, zdá sa, že prokuratúra nie je pripravená Miloševičovi dokázať spáchanie vojnových zločinov a genocídy, ktorým čelí v súvislosti s balkánskymi konfliktmi z 90. rokov.
"Potrebujú niekoho, kto pôjde do Haagu a povie: áno, boli sme zločinci," povedal Tomanovič dva týždne po otvorení procesu s bývalým lídrom. "Ale po tom, čo sa Miloševič hrdo vyjadril o polícii a armáde, nastoľuje sa otázka: Kto to povie?" uviedol právnik.
Tomanovič ostro kritizoval súčasné belehradské vedenie za "pasívnu" rolu v Miloševičovom procese. Podľa advokáta neexistuje dôvod, prečo by ICTY nemohlo byť predložených asi 60 dokumentov a vojenských príkazov súvisiacich s kosovským konfliktom. Na základe juhoslovanských zákonov sú tieto dokumenty považované za štátne tajomstvo.
Priebeh haagskeho procesu bude mať podľa Tomanoviča vplyv na politickú budúcnosť Kosova, ktoré je na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 od skončenia konfliktu z júna 1999 pod dočasnou správou OSN. "Keď Miloševiča vyhlásia za vinného, viem si len ťažko predstaviť, že súčasná alebo neskoršia belehradská vláda bude môcť obnoviť čo i len časť suverenity v Kosove," vyhlásil advokát.
"Vo svojej úvodnej reči Miloševič pokryl všetky body žalôb a dokázal, že sú nepodložené - od údajného kriminálneho cieľa, vytvorenia Veľkého Srbska, cez politický kontext po reťazec velenia," povedal Tomanovič.
Podľa advokáta Miloševič dokázal, že ilegálne ozbrojené skupiny etnických Albáncov konali v Kosove rovnako za prítomnosti juhoslovanských bezpečnostných síl, ako aj po tom, čo sa vládne jednotky Belehradu museli z provincie v júni 1999 stiahnuť a ich miesto zaujali medzinárodné bezpečnostné oddiely.
Ďalšie otázky o povahe medzinárodnej politiky na Balkáne vyvoláva medzinárodná podpora, ktorej sa Miloševičovi dostávalo do polovice 90. rokov. "Je veľmi ťažké veriť, že zahraničné rozviedky nevedeli o situácii v bývalej Juhoslávii," dodal. Ak vedeli, aká je situácia, "je vylúčené, že by boli podporovali kriminálnu organizáciu," vyhlásil Tomanovič.
"Niektorí západní lídri budú musieť prísť do Haagu, aby vysvetlili, že žaloba si robí žarty," povedal advokát.