 Gabi vo svojom knižničnom minisvete. |
Gabriel Németh prišiel na svet s detskou obrnou. Nepomohla mu ani operácia. Diagnóza znela: telesne postihnutý.
To, že svet neodpúšťa inakosť, pochopil ako školák. Bol odmietaný, bez priateľov. Žil v duchu hesla Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Útočiskom sa mu stali knihy. Tie nielen čítal, ale začal sám písať.
Jeho básne prenikajú až do duše, rovnako ako jeho modré oči. Dnes 36-ročného muža označujú za básnika s dušou rebela. Na prvú sa pamätá dodnes. Bol to protest proti vojne, napísal ho na základnej škole, a poňal ho svojsky.
"Ako otvorený list prezidentovi USA Ronaldovi Reaganovi," smeje sa. "Učiteľka sa zľakla a radšej ju stiahla."
V roku 1981 publikoval prvýkrát v týždenníku Slovo Zemplína a dostal honorár 60 korún. "To bola vtedy vysoká suma." Šiel teda na knihovnícku školu v Bratislave. "A začal som chodiť na poetické večery, kde sa stretávali básnici. Stretol som tam Janka Buzássyho, Joža Urbana či Daniela Heviera."
Večery mu vyvažovali tvrdý konflikt s realitou. "Ako postihnutý som bol skvelým objektom na šikanovanie. Nikdy nezabudnem, ako ma v noci surovo zobudili, nútili kukať a strašne sa na tom zabávali. Spal som asi dve, tri hodiny denne."
V rovnakom čase poriadne 'vytáčal' aj profesorov - vedomosťami. Keď ho niečo zaujalo, bol ochotný presedieť celé hodiny v knižnici.
"Mali sme brať tému smrť Lenina, no skutočná príčina v učebniciach nebola. Písal sa rok 1984. A tak keď som pred celou triedou opravil profesorku, že Lenin zomrel na syfilis, bolo rozhodnuté. Odvtedy sa ma snažili chytiť, v druhom ročníku ma chceli nechať prepadnúť."
Vstúpil do Združenia začínajúcich básnikov, začal publikovať v Novom slove či v Dotykoch. Doštudoval radšej diaľkovo a zamestnal sa v osvetovom stredisku v Čiernej, ktoré spravovalo aj knižnicu.
Po čase sa stal knihovníkom. A písal. V roku 1993 jeho báseň vo Zvolene vyhrala, v roku 1998 získal cenu v Senici v konkurencii 950 básnikov. "Tam som sa rozprával aj s Ladislavom Ballekom, ktorý vtedy pôsobil ako veľvyslanec. Moje znalosti ho prekvapili."
Ďalšie ocenenie získal v Senici v roku 2001. V roku 2003 vydal debut a nedávno druhú zbierku. Vypovedá o chápaní lásky ako jediného základného princípu ľudského žitia. Hovorí o láske k ľuďom, k Bohu, k žene. Rebel sa zmenil na romantika.
Prečo? "Našiel som svoju múzu, Denisku, ktorá je pre mňa nielen životnou láskou, partnerkou, priateľkou a oporou, ale aj neskutočnou inšpiráciou," priznáva. Denisa je z Veľkého Krtíša a aj ona sa narodila s obrnou.
"Po troch mesiacoch esemeskovania sme sa stretli 2. júna 2003. Na ten deň nikdy nezabudnem. Vystúpila z vlaku, stanica sa rozžiarila, nič som nevidel, iba ju. Dal som jej ružu, pritúlila sa ku mne a povedala: Objím ma ešte raz."
 Gabi so svojou múzou Denisou ako kuchár. FOTO - AUTORKA |
